ruzovyamodrysvet.sk

Pandémia COVID-19 negatívne ovplyvnila duševné zdravie a pracovnú pohodu učiteliek a učiteľov. Zároveň zviditeľnila, že na zabezpečovanie psychickej a pracovnej podpory vyučujúcich chýba systémová podpora. Téma prežívania a postavenia učiteliek a učiteľov sa v konečnom dôsledku dotýka aj žiactva a kvality jeho vzdelávania, preto by mala byť súčasťou vyučovacieho procesu.

Značná časť práce, ktorú ľudia vykonávajú, nie je dostatočne viditeľná a oceňovaná. Ide najmä o takzvanú reprodukčnú prácu, ktorá sa týka starostlivosti o deti, rodinu a domácnosť. Prostredníctvom tejto práce sa udržuje a reprodukuje spoločnosť, pracovná sila či kultúra. Bez tejto práce by spoločnosť nemohla fungovať. Často je však neplatená a zväčša ju vykonávajú ženy, čo je dôsledkom rodových stereotypov a rodovej deľby práce v spoločnosti. Problém neplatenej reprodukčnej práce sa bezprostredne týka života mladých ľudí, preto by sa mal reflektovať aj v rámci vyučovacieho procesu.

Súčasťou našich životov je aj tzv. emocionálna práca. Tento pojem zaviedla sociologička Arlie Hochschild, aby ním pomenovala tú časť práce na pracovisku, ktorá sa prejavuje viditeľným prispôsobovaním alebo predstieraním emócií, ako aj potláčaním skutočných emócií (analyzovala prácu letušiek). Emocionálnu prácu však vykonávame aj v bežnom živote, aby sme v druhých ľuďoch vzbudili pocit pohody alebo bezpečia. Zväčša ju vykonávajú ženy ako súčasť starostlivosti o rodinu a domácnosť. Záťaž spojená s emocionálnou prácou môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie, preto je dôležité, aby sa tejto téme venovala pozornosť aj v rámci vzdelávacieho procesu.

Mnohí ľudia dnes vykonávajú prácu, v ktorej majú zníženú pracovnoprávnu ochranu a nižšie mzdy. Majú síce platenú prácu, ale podmienky, v akých pracujú, sú neisté a nedôstojné. Napríklad majú veľmi nízku mzdu, pracujú nútene na živnosť alebo dohodu, nemajú nárok na dovolenku, náhradu príjmu počas práceneschopnosti alebo za nich zamestnávateľ neodvádza zdravotné a sociálne poistenie. Takáto situácia sa nazýva prekérna (prekarizovaná, nedôstojná, neistá) práca. Riziku prekérnej práce bude v budúcnosti vystavená aj súčasná mládež, preto je dôležité, aby sa s týmto problémom oboznámili už v škole.

Učiteľské povolanie je náročné a podľa výskumov môže negatívne ovplyvňovať duševné zdravie tých, čo ho vykonávajú. Pandémia COVID-19 a s ňou súvisiace zatvorenie škôl spôsobili ešte väčší nápor na psychiku učiteliek a učiteľov. Až 41 % z nich zaznamenalo zhoršenie psychického zdravia. Mnohé učiteľky a učitelia by preto uvítali aktivity na posilnenie pracovného kolektívu v škole, ale aj osobný mentoring, koučing alebo preplatenie individuálnej psychoterapie alebo poradenstva.

Učiteľské povolanie je náročné aj z hľadiska pracovnej záťaže. Už pred pandémiou nenechávalo až polovici učiteliek a učiteľov na Slovensku dostatok priestoru pre osobný život. Vyučujúci zápasia s administratívnou záťažou, chýbajúcou motiváciou žiačok a žiakov či meniacimi sa požiadavkami zriaďovateľa alebo ministerstva. Počas pandémie zaznamenali mohé učiteľky a učitelia ďalšie zhoršenie pracovných podmienok, zvýšený stres aj vyššiu časovú záťaž.

Vstúpili sme do tretej vlny. Hoci školy zostávajú zatiaľ otvorené, vírus sa šíri a dochádza k zatváraniu tried. Opätovne sa v niektorých lokalitách spúšťa dištančné vyučovanie, prípadne sa pre deti bez internetového pripojenia organizuje prezenčná výučba. Školy neustále musia zabezpečovať dodržiavanie hygienických opatrení. Chceme ukázať, ako veľmi záleží na práci, ktorá súvisí so starostlivosťou - a teda aj práci učiteliek a učiteľov. Pošlite nám svoj príbeh, obrázok, fotku - čokoľvek, čím chcete zviditeľniť, čo vás zamestnáva počas pandémie a aký význam má vaša platená či neplatená práca.