Stanovisko k Vyhláseniu predstaviteľov cirkví k tzv. Istanbulskému dohovoru
Iná hodina náboženstva
Z cirkevných radov zaznievajú hlasy proti Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor, nazvaný podľa miesta, kde bol dohovor podpísaný), ktoré šíria obavy z tzv. rodovej ideológie. Ako nad tým uvažovať, keď vieme, že každá tretia žena na Slovensku zažila od svojich 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie? Ako túto kritiku vnímať, keď vieme, že rodovo citlivá výchova je o rešpekte voči dievčatám a chlapcom, ich individuálnych záujmoch a schopnostiach bez toho, aby ich obmedzovali spoločenské očakávania a predsudky? Ako reagovať, keď sa aj zvnútra cirkví ozývajú hlasy podporujúce rodovú rovnosť a tzv. Istanbulský dohovor? Prinášame materiály, o ktorých môžete so žiačkami a žiakmi hovoriť na inej hodine náboženskej výchovy. Sprostredkúvame informácie o tzv. Istanbulskom dohovore, aby ste si mohli utvoriť názor, pýtať sa, čo v ňom skutočne je a ako môže pomôcť ženám zažívajúcim násilie a ich deťom.
Stanovisko k Vyhláseniu predstaviteľov cirkví k tzv. Istanbulskému dohovoru
Predstavitelia jedenástich cirkví podpísali 13. februára 2018 vyhlásenie, v ktorom žiadajú, aby Slovensko stiahlo svoj podpis medzinárodného dohovoru, ktorý upravuje záväzky štátov pri eliminácii a predchádzaní násilia páchaného na ženách. Zvnútra cirkevného prostredia prišla dôležitá odpoveď, ktorá s vyhlásením nesúhlasí:
„Ako členky a členovia cirkví vyjadrujeme nesúhlas s týmto vyhlásením našich predstaviteľov a obraciame sa na veriacich ľudí, ktorí cítia potrebu hľadať času primerané odpovede na otázky súčasnosti, aby sa pripojili k nášmu vyjadreniu. Chceme byť v duchu našich kresťanských tradícií mestom na návrší, svetlom sveta, soľou zeme a chceme byť aj tvorivou a kritickou súčasťou prebiehajúcich civilizačných procesov a zmien.
Domáce násilie a násilie na ženách je vážny spoločenský problém, ktorý ani spoločnosť, ani cirkvi doteraz nedokážu účinne riešiť. Deklarácie odsudzujúce násilie ani vyhlásenia o posilnení represie nestačia. Násilie na ženách nie je problém, ktorý k nám prichádza s migráciou. Je to náš vlastný problém, s ktorým sme si v našej kultúre stáročia nedokázali poradiť.
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) ponúka nástroj, ktorý väčšina signatárskych štátov ratifikovala a uznala ho tým za vhodný na riešenie problému domáceho násilia. Ďalšie štáty zosúlaďujú svoju legislatívu, aby dohovor mohli v blízkom období ratifikovať.
Definícia rodu ako súboru spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov (čl. 3, c dohovoru) je plne v súlade s kresťanskou vierou. Biblické texty napríklad na viacerých miestach hovoria o typicky ženských a typicky mužských rolách, ktoré však v určitých situáciách spoločenstvá prisudzujú aj pohlaviam, ktoré nie sú ich typickým nositeľom: Naomi preberá na seba rolu otca rodiny (biblická kniha Rút); keď muži zlyhávajú, ženy preberajú mužskú rolu sudcov (biblická kniha Sudcov). Apoštol Pavol však zároveň hovorí o tom, že v Kristovi všetky rozdelenia na základe etnických, spoločenských a rodových charakteristík prestávajú mať v spoločenstve ľudí svoju rozdeľujúcu moc (List Galaťanom 3,28). Definícia rodu, ako ju používa tento dohovor Rady Európy, je úplne v súlade s týmto biblickým posolstvom. Nehovoriac o tom, že rodová terminológia je už roky súčasťou nášho právneho poriadku.
Odlíšenie rodu ako súboru spoločnosťou vytvorených a prisudzovaných rolí od pohlavia ako biologickej danosti neohrozuje manželstvo ani rodinu, ale pomáha pochopiť mechanizmy vzniku domáceho násilia."
Celé stanovisko s podpismi iniciátorov a iniciátoriek nájdete TU. Aj vy sa môžete pridať na: changenet.sk
Čo je teda tzv. Istanbulský dohovor?
Medzinárodné dohovory majú často komplikovaný a dlhý názov, preto sa zvyknú hovorovo nazývať podľa miest, kde boli podpísané. Obsah tzv. Istanbulského dohovoru nemá s Tureckom nič spoločné. Nazýva sa Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a je to medzinárodná ľudskoprávna zmluva, ktorá bola otvorená na podpis v roku 2011 v Istanbule. Odtiaľ pochádza ten hovorový názov.
Istanbulský dohovor chce dosiahnuť, aby štáty zosúladili svoje právne normy a politiky, a zabezpečili tak rovnakú úroveň ochrany žien, dievčat a ďalších skupín ohrozených násilím v celej Európe. Od štátov vyžaduje, aby dôsledne sankcionovali rôzne formy násilia: fyzické, psychické a sexuálne násilie (vrátane znásilnenia), nebezpečné prenasledovanie, sexuálne obťažovanie, manželstvá z donútenia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené prerušenie tehotenstva a násilnú sterilizáciu. Dohovor sa zameriava najmä na odstránenie násilia páchaného na ženách. Zároveň však štáty nabáda, aby rozšírili ochranu na všetky obete domáceho násilia.
Dohovor je postavený na štyroch pilieroch: prevencia, ochrana, stíhanie, jednotný prístup (v angličtine sa hovorí o takzvaných 4 P: prevention, protection, prosecution, integrated policies). V rámci každého piliera prináša návrhy konkrétnych opatrení, ktoré majú pomôcť násiliu predchádzať a odstraňovať ho.
Navrhuje napríklad:
- vytvoriť dostatočné množstvo kvalitných poradenských služieb, liniek pomoci, bezpečných ženských domov
- vzdelávať ľudí, ktorí pracujú v pomáhajúcich profesiách
- efektívne stíhať násilie
- motivovať médiá a mužov k zaangažovanosti na prevencii násilia
- začleniť materiály o otázkach rovnosti do učebných osnov
- zaviesť programy pre zneužívateľov
- realizovať ďalší výskum v tejto oblasti
- zlepšiť podporu mimovládnych organizácií pracujúcich v oblasti násilia
- vyčleniť financie na zastavenie násilia
- skoordinovať všetky opatrenia a aktérov
Organizácia Spojených národov (OSN) nazýva Istanbulský dohovor „zlatým štandardom", pretože ide o najucelenejšiu stratégiu na „vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilia" (Preambula).
(Zdroj: možnosťvoľby.sk)
Ďalej čítajte:
12 otázok a odpovedí o Istanbulskom dohovore
Dozviete sa napríklad, ako sa Slovensko podieľalo na príprave dohovoru, prečo tento dohovor potrebujeme a ako môže pomôcť ženám zažívajúcim násilie a ich deťom, čo má Istanbulský dohovor spoločné s rodovou rovnosťou alebo ako sa bude monitorovať dodržiavanie tohto dohovoru.
Infografiky o obsahu dohovoru, cieľom ktorého je zastaviť násilie páchané na ženách.
Celé znenie Istanbulského dohovoru
Utvorte si názor na základe prečítania dohovoru
Ako je to s rodom a pohlavím? Je rod nebezpečný pre rodinu?
„Nerodíme sa ako ženy? Ani ako muži? Naozaj? Veď to prvé, čo sa po narodení bábätka dozvedáme, je pomenovanie jeho pohlavia. Áno, slová „je to chlapček" či „je to dievčatko" sú konštatovaním biologickej skutočnosti, o ktorej zväčša niet pochýb. To však ani zďaleka nie je všetko. Verdikt „chlapček" alebo „dievčatko" sa netýka len biologických daností, ale rozhoduje aj o tom, akým smerom sa bude uberať sociálny vývin bábätka ako dievčatka a ženy či ako chlapčeka a muža. Na jednej strane hovorí o biologickom pohlaví (angl. sex) a na druhej strane o sociálnej role (angl. gender), pre ktorú sa v slovenčine zaužívalo označenie rod." Píše Jana Cviková.
Ako súvisí násilie a rodové stereotypy?
„Už aj na najvyšších úrovniach, napríklad na úrovni OSN alebo Rady Európy, sa uznáva, že násilie na ženách veľmi úzko súvisí s rodovo špecifickou socializáciou žien a mužov, teda s tými rodovými stereotypmi, ktoré sú nám v procese výchovy sprostredkovávané. Pri výskume mučenia sa zistilo, že sa pri ňom používa - zvlášť alebo spolu - osem kategórií psychického týrania, ktorými možno zlomiť osobnosť: izolácia, vyčerpávanie a obmedzovanie, znevažovanie a ponižovanie, vyhrážky, demonštrácia moci, vynucovanie triviálnych činností, príležitostné prejavy náklonnosti a skreslené vnímanie. A všetko toto - ako ukážem na niekoľkých príkladoch - zažívajú nielen ženy v situáciách násilia, ale istým spôsobom všetky ženy v sexistickej spoločnosti." Čítajte štúdiu Renate Eggerovej.