Prvá slovenská feministka - Hana Gregorová
Iná hodina literatúry a dejepisu
Hana Gregorová (30. 1. 1885 Martin - 11. 12. 1958 Praha) spisovateľka, zástankyňa práv žien, publicistka, osvetová pracovníčka, ochotnícka herečka, antifašistka a i.
„Tááák! Slečinka si bude miesto roboty čítať!"
„Však pritom aj škrabem," a hodila som zemiak do vody, až vyčľapla na zem.
H. G.
Hana Gregorová pochádzala z národne uvedomelej farbiarskej rodiny Lilgovcov. Základné vzdelanie (ľudová škola a meštianka) získala v Martine a hoci jej ďalšie vzdelanie bolo odopreté, po celý život sa venovala sebavzdelávaniu. Pôsobila ako aktívna osvetová pracovníčka, najmä v mladosti hrávala ochotnícke divadlo.
Keď spoznala svojho neskoršieho manžela Jozefa Gregora Tajovského, začal jej poštou posielať časopis Hlas. Práve tu sa zoznámila s pohľadom na postavenie žien, s ktorým sa dokázala stotožniť: išlo o revolučné myšlienky, ktoré poburovali väčšinu vtedajšej inteligencie. Hana Gregorová však aj vo svojej neskoršej tvorbe jasne formulovala problémy postavenia žien v spoločnosti a aktívne sa zasadzovala za vzdelanie žien. Pre tieto „radikálne feministické myšlienky" si pred ňou spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský odpľul so slovami: „Fuj, baba, femina!"
Po svadbe s Jozefom Gregorom Tajovským v roku 1907 sa viackrát sťahovali a od roku 1912 žili v Martine, kde Tajovský prijal miesto tajomníka Slovenskej národnej strany. Po skončení prvej svetovej vojny bola Hana Gregorová aktívna v rôznych oblastiach politického i kultúrneho života. Podieľala sa na založení Umeleckej besedy, zúčastňovala sa na stretnutiach ženského spolku Živena, aktívne komunikovala so zakladateľkou Ženskej národnej rady Františkou Plamínkovou a bola aj členkou spolku Solidarita, ktorý pomáhal ľuďom v hmotnej núdzi.
„Násilím sa nikdy nedosiahla poslušnosť a lásku k slobode nikdy nezastrašili v ľudských mysliach."
H. G.
V tridsiatych rokoch 20. storočia zosilneli nacionalistické a fašistické tendencie v Československu aj v celej Európe, ktoré vyvrcholili druhou svetovou vojnou. Gregorová a Tajovský sa k ľudáckemu režimu stavali veľmi kriticky. Keď fašistická vláda vyháňala českých štátnych zamestnancov naspäť do Čiech, Gregorová sa snažila prehovoriť Tajovského, aby na protest odišli s nimi. Gregorová nakoniec predsa odišla do Prahy, priepustku do Protektorátu však dostala iba na niekoľko dní. Po tejto skúsenosti začala uvažovať o odchode do cudziny, čo sa jej však kvôli zdravotným problémom nepodarilo. Na život v slovenskom štáte spomína takto: „Bezútešné dni sa radili k sebe. Ani písať, ani čítať, iba cítiť veľké nešťastie z bezmocnosti. Prestala som počúvať bratislavský rozhlas. Nedala som sa rozčuľovať klamstvom, tendenčnými výmyslami a samochválou samozvaných vodcov. Slovenský režim nás tak ožobráčil, že sme mali sotva na minimálne živobytie, ale Tajovský to na sebe nedal znať. Penziu nám znížili a predpísali také dane, že sme ich nemohli platiť." (Hana Gregorová - Slovenka pri knihe, s. 165)
Jozef Gregor Tajovský zomrel v roku 1940 a Hana Gregorová sa rozhodla po jeho smrti odísť do Prahy. Tam sa opäť stretla s Františkou Plamínkovou, ktorú krátko nato druhýkrát zatkli. Gregorová započala svoju činnosť v ilegálnej antifašistickej rade žien, ktorej členky sa tajne stretávali vo svojich bytoch. Gregorová posielala tajné správy na Slovensko. Informácie o nástupe a fungovaní ľudáckeho režimu či zákulisnej politike slovenskej autonómie sa dostali aj vďaka jej pričineniu až k exilovej vláde do Londýna (1940 - 1945). Práca v ilegalite so sebou prinášala neustále správy o zatknutiach a popravách spolupracovníkov a spolupracovníčok, no Hana Gregorová sa ani napriek tomu nenechala zastrašiť a pokračovala v činnosti až do konca vojny.
Použité zdroje:
Cviková, Jana - Juráňová, Jana (ed.): Hana Gregorová - Slovenka pri knihe. Čítanka. Bratislava: ASPEKT 2008.
Gregorová, Hana: Spomienky. Bratislava: Tatran 1979.
Ivanov, Miroslav: Justiční vražda aneb smrt Milady Horákové. Praha: Nakladatelství XYZ 2009.
Profil pripravili Aspekťáčky a Eva Gatialová. Je súčasťou antifašistickej čítanky Ružovou na hnedú!!!
***
Viac o neprípustne radikálnych feministických huncútstvach Hany Gregorovej sa dočítate v čítanke Hana Gregorová - Slovenka pri knihe (ASPEKT 2007).
Čítajte úryvok zo spomienok Hany Gregorovej o začiatku druhej svetovej vojny.