ruzovyamodrysvet.sk

Slovensko nikdy nebolo etnicky homogénnou krajinou. Migrácia dlhodobo ovplyvňuje etnické zloženie obyvateľstva a môžeme predpokladať, že aj u náš sa bude zvyšovať podiel obyvateľstva z iných krajín sveta. Už v minulosti okrem slovanských národov prichádzali na dnešné územie Slovenska židovské, rómske, valaské, nemecké, maďarské a iné skupiny. Vzájomne na seba pôsobili a spoločne vytvárali to, čo sa dnes často považuje za „slovenskú kultúru". Zároveň zo Slovenska mnoho ľudí odchádzalo v obdobiach vysťahovalectva, niektorí sa vrátili, čo tiež prispelo k prinášaniu rôznych kultúrnych prvkov. Migrácia nie je novodobý fenomén, z ktorého by bolo treba mať strach. Napriek tomu medzi mnohými ľuďmi pretrvávajú stereotypy a predsudky voči rôznym menšinám.

Vybranými témami sa zaoberá publikácia Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie žiakmi základných škôl na Slovensku (2009), ktorú pripravila Nadácia otvorenej spoločnosti a Centrum pre výskum etnicity a kultúry. Cieľom publikácie je prispieť k spoločenskému diskurzu o kultúrnej rozmanitosti a prostredníctvom výskumu poskytnúť informácie o súčasnom vnímaní kultúrne odlišných skupín žijúcich na Slovensku a o tom, aké faktory a sociálne javy vnímanie žiačok a žiakov ovplyvňujú.

Publikácia obsahuje aj kapitoly venované postojom voči moslimským skupinám či utečencom a utečenkám. Žiaci a žiačky posledných ročníkov druhého stupňa ZŠ sa vyjadrovali napríklad k nasledovným výrokom:

„Moslimovia žijú podľa pravidiel, ktoré sú v rozpore so zvykmi a tradíciami našej krajiny, preto by nemali žiť na Slovensku."

Takmer 50% opýtaných s týmto výrokom viac alebo úplne nesúhlasilo a 15,4% ľudí naň nevedelo odpovedať.

„Utečenci sú ľudia, ktorí museli zo svojej krajiny utiecť, pretože sa obávali o svoj život, mali by sme im preto na Slovensku pomôcť."

S týmto výrokom viac alebo úplne súhlasilo 76,6 % opýtaných a nesúhlasilo 16,1% ľudí.

Výskum ukázal, že žiačky a žiaci, ktorí sa stretávajú s odlišnými skupinami, stavajú sa k nim otvorenejšie a vnímajú ich o niečo pozitívnejšie ako ľudia, ktorí s nimi neprichádzajú do kontaktu.

Publikácia opisuje aj to, z ktorých zdrojov mladí ľudia získavajú informácie o kultúrne odlišných skupinách a ktorým zdrojom dôverujú: až 87,5% opýtaných získava informácie z médií a 57,8% z vyučovania v škole. Za najdôležitejší zdroj pritom považujú médiá (27,9% ľudí), 23,8% opýtaných dôveruje najviac rodičom a rodine a 15,8% škole.

Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie žiakmi základných škôl na Slovensku ponúka informácie o tom, ako kultúrna rozmanitosť ovplyvňuje školstvo na Slovensku, ako žiaci a žiačky vnímajú rôznorodosť kultúr, do akej miery sú informované, čo všetko môže škola v otázkach kultúrnej rozmanitosti urobiť. Celú knižku s výsledkami výskumu a odporúčaniami si môžete prečítať TU alebo požičať v knižnici ASPEKTU.

Na vyučovacích hodinách si môžete pozrieť aj záznam z prezentácie publikácie.