Rozhovor s Caroline Herschel - objaviteľkou komét
Rozhovor Jany Juráňovej z Kalendárky 2002
CAROLINE HERSCHEL (1750 - 1848) - matematička, astronómka, objaviteľka komét
Narodili ste sa v roku 1750, v rodine robotníka v Hannoveri. Ako ste sa dostali k objavovaniu komét?
To je dlhá história. Môj otec Isaak Herschel pracoval aj ako záhradník, aby uživil rodinu. Bolo nás šesť detí. No bol aj veľmi nadaným hudobníkom. Vďaka svojmu majstrovstvu sa dostal k dobrej pozícii ako kapelník v pruskej armáde. Nás všetky deti podporoval v štúdiu matematiky, francúzštiny a hudby.
Čo na to vaša matka?
Pri chlapcoch jej to nevadilo. Ale pokiaľ išlo o mňa, hnevala sa na otca, že ma zamestnáva “takými zbytočnosťami”. Chcela, aby sa zo mňa stala pracovitá žena v domácnosti. No otec ma aj tak potajomky podporoval v štúdiu.
Ako teda pokračovalo vaše vzdelávanie?
Život plynul a osud sa zvrtol, keď som v desiatich rokoch dostala týfus. Prekonala som ho, ale prestala som rásť. Nemala som viac ako 130 centimetrov. Zostala som maličká. Otec mi poradil, aby som sa nikdy nevydala a radšej žila ako stará dievka. Bál sa, že sa nikdy nebudem nikomu páčiť natoľko, aby sa so mnou chcel oženiť.
Nevydali ste sa?
Nie, nevydala som sa. Neviem, či preto, že som zostala taká maličká, alebo preto, že som už o vydaji ani nikdy nerozmýšľala. Ale mala som veľa priateľov. Dokonca aj obdivovateľov, niekedy mi to bolo až smiešne. Keď som nad tým neskôr rozmýšľala, prišla som na to, že ako vydatá by som sotva mohla žiť taký zaujímavý život.
Ako a s kým ste potom žili?
Keď som mala dvadsaťdva rokov, môj brat William ma vzal z Hannoveru do Anglicka, do mesta Bath. Je to známe kúpeľné mesto. Brat ma trochu ľutoval a okrem toho potreboval, aby sa mu niekto staral o domácnosť. Nebol totiž v tom čase ešte ženatý. Postaral sa aj o to, aby som dostávala hodiny spevu, a predstavte si, stala sa so mňa známa sopranistka v Bathe. William bol v tom čase hudobníkom a zbormajstrom a mal veľmi dobrý príjem.
Ako ste sa dostali k astronómii?
William mal veľmi svojrázne hobby. Všetok svoj voľný čas venoval astronómii. Bol posadnutý tým, že sa chcel pozrieť hlbšie a hlbšie do vesmíru. A tak konštruoval veľmi silné teleskopy. Keď ma priviedol do Anglicka, bol tým už známy. Neskôr zanechal zbormajsterstvo, mohol si to dovoliť, pretože od kráľa Juraja III. dostával dosť vysokú ročnú rentu. Všetok čas venoval astronómii, vyrábal a predával veľké množstvá teleskopov. Vtedy ma ešte táto veda veľmi nezaujímala. William ma učil matematiku, ale bola som viac jeho pomocníčkou v domácnosti než jeho žiačkou.
Dokedy ste sa venovali len upratovaniu a vareniu?
Asi desať rokov. Potom som mu postupne začala pomáhať aj pri výrobe teleskopov. Dlhé hodiny som brúsila a leštila zrkadlá, ktoré sa používali na to, aby priťahovali svetlo zo vzdialených vesmírnych telies. Až keď som mala tridsaťdva rokov, stala som sa žiačkou svojho brata. Naučila som sa vyrábať teleskopy. Bol to úžasný pocit. Konečne som vedela robiť aj niečo iné, než len upratovať, variť, prať. Keď som zostala postihnutou, už som v očiach svojich rodičov nebola súca na nič iné len na to, aby som im do smrti robila slúžku. William ma vlastne zachránil. Aj keď to trvalo dlho, stálo to za to. Napokon, ja som čas nestratila. Dožila som sa veľmi vysokého veku, deväťdesiatosem rokov.
Kedy ste objavili kométu?
To ešte trochu trvalo. Keď brat odcestoval za svojimi obchodnými záležitosťami, zastupovala som ho. Bol na cestách veľmi dlho, a tak som sa musela osamostatniť. Osvedčilo sa to, a po čase kráľ prisúdil dôchodok aj mne.
To bolo asi po prvý raz, že uznali ženu ako vedkyňu, však?
Je to možné. Mojím prvým úspechom bolo objavenie hmloviny. Potom mi brat daroval malý teleskop, s ktorým som hľadala kométy. Hľadať kométy bolo v tom čase veľmi populárne, pre mnohých astronómov to bolo hlavným cieľom ich práce.
Astronómia úzko súvisela s matematikou.
Áno. Mojou prvou vážnou skúsenosťou s matematikou bolo katalogizovanie hmloviny. Vypočítala som pozície všetkých svojich aj bratových objavov a všetky som ich zhromaždila do publikácie.
Ako ste to robili?
No, musím sa bez hanby priznať, že som sa nikdy nenaučila naspamäť násobilku. Asi preto, že som už bola stará, keď som sa to všetko začala učiť. A tak som používala tabuľky. Keď som pracovala, mala som ich vždy vo vrecku na papieriku.
A tá kométa?
Bolo ich spolu osem. Prvú som objavila, keď bol brat v Nemecku. Po tom, ako objavil planétu Urán, sa stal vyslancom samotného kráľa. Odcestoval, aby svoj obrovský teleskop osobne venoval Univerzite v Göttingene. Kráľ ho od neho odkúpil pre túto univerzitu. No a kým bol William v Nemecku, objavila som svoju prvú kométu. Brat bol na mňa veľmi pyšný. Potom som objavila ešte sedem ďalších komét. Bolo to najmä v čase, keď sa William oženil a astronómii sa už venoval oveľa menej. Bolo mi to veľmi ľúto. Stratila som ho ako priateľa aj ako kolegu, ale zasa som získala väčšiu rodinu. V tom čase som objavila sedem ďalších komét. Keď brat zomrel, nevládala som už pokračovať. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Ale jeho syn John, jeho žena, jeho matka, všetci boli mojimi dobrými priateľmi. Mala som veľa priateľov medzi vedcami, veľa sme diskutovali, no Williama mi už nikto nenahradil. Vrátila som sa do Hannoveru a bývala som u svojho mladšieho brata Dietricha.
Čomu ste sa venovali potom?
Katalogizovala som každý jeden objav, ktorý som urobila ja aj William. Posielala som to vedeckej spoločnosti do Anglicka. Menovali ma za to čestnou členkou Kráľovskej astronomickej spoločnosti a Kráľovskej írskej akadémie.
Uznávali vás len v Anglicku?
Nie, kdeže. Pruský kráľ mi za moje celoživotné objavy venoval Zlatú medailu za vedu.
Takže sa z vás nestala Popoluška.
Nie. Sen mojej matky sa nesplnil. Ale ani môj. Nestihla som snívať, skutočnosť predbehla moje sny. Nikdy by mi ako malú ani nenapadlo snívať o kométach.
Z Kalendárky 2002