Rozhovor s Nelou Hranivou
Rozhovor Jany Juráňovej z Kalendárky 2002
NELA HRANIVÁ - pseudonym
Aké je vaše občianske meno?
To nemôžem prezradiť. Nechcem, aby ma ľudia poznali.
Netúžite byť slávna?
Chcela by som byť slávna, to určite áno. Ale som smoliarka. Myslím, že nemá význam to skúšať.
Prečo si to myslíte?
Už sa poznám. Okrem toho, sláva si vyžaduje obete. A dopredu človek nikdy nemôže vedieť aké.
Aký je váš pseudonym?
Veď to viete: Nela Hranivá.
Koľko kníh ste už publikovali pod týmto menom?
Ani jednu.
A chystáte sa?
Nie, nechystám sa pod týmto menom nič publikovať.
A pod iným?
Iné nemám. Iba občianske meno, a to nechcem zneužívať pre svoju literárnu tvorbu. Svoje občianske meno potrebujem mať nepoškvrnené pre svoj občiansky život.
Prečo ste doteraz nič nevydali?
Nie som si istá, či je to dobré.
Dobré vydať nejaké diela?
Nie, či sú tie diela dobré. Ale aj či je dobré vydať ich, to tiež.
Ste veľmi skromná.
Práve naopak. Som veľmi náročná. Keď vidím, čo všetko sa vydáva...
Čím by mohla vaša tvorba poškvrniť vaše občianske meno?
Veď viete, ako to chodí. Človek čerpá inšpiráciu všade okolo seba, a čo ak ma za to niekto dá na súd?
Literárna tvorba má predsa nejakú licenciu.
To áno. Ale keď sa tam niekto spozná, znenávidia ma. A ja mám aj bez toho dosť komplikovaný život.
Aké východisko vidíte zo svojej situácie?
Nevidím nijaké východisko. Píšem a nič nevydávam.
Spoliehate sa, že vaše diela raz niekto objaví po vašej smrti?
To by museli pomrieť aj všetci, ktorých som prevtelila do postáv svojich románov, divadelných hier, poviedok, noviel, seriálov a iných žánrových útvarov.
Koľko ste toho doteraz napísali?
Veľa. Našťastie pominula doba písacích strojov a papiera. Mám to všetko v elektronickej podobe.
Nebojíte sa, že sa vám to stratí?
Nie. Z času na čas to znovu ukladám, teraz už aj na bezpečnejšie médiá.
Čo je vašu hlavnou témou?
To nemá zmysel prezrádzať. Potom by som to už mohla aj publikovať. Načo mám o tom rozprávať?
Neskúšali ste nikdy ani anonymné súťaže?
Nie. Čo ak by v porote sedel niekto, o kom som napísala tú poviedku?
Myslíte, že také niečo sa môže stať?
Všetko sa môže stať.
Je pre vás písanie terapiou?
Pomenúvam si svet okolo seba. Niekedy je to dosť kruté. Veľmi kruté. Myslím, že by to nikto nevydržal čítať. A nikto by nezniesol pomyslenie, že tá poviedka je o ňom alebo o nej.
Máte veľa priateľov?
Zatiaľ áno.
Nebojíte sa, že jedného dňa nájdu to, čo ste napísali?
Trochu áno, ale píšem to pod pseudonymom.
Píšete niekedy aj o sebe?
Píšem stále o sebe. O sebe vo svete, medzi ľuďmi. Nikto by to nevydržal čítať.
Z Kalendárky 2002