ruzovyamodrysvet.sk

O nežnej revolúcii sa hovorí ako o historickej udalosti, ktorú „robila" hŕstka mužov v Prahe a Bratislave. Kde sa však stratili aktérky revolúcie? Kam sa podela verejnosť? Na inej hodine dejepisu sa môžete vrátiť k tridsiatemu výročiu nežnej revolúcie a inak diskutovať so žiačkami a žiakmi o individuálnom i kolektívnom spomínaní na November.

Ako podnet pre diskusiu môže slúžiť kniha Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti (ASPEKT 2019). Zuzana Maďarová v nej skúma možnosti feministických prístupov ku kánonu politického či historického myslenia na konkrétnom prípade novembra 1989. Zviditeľňuje účasť žien na nežnej revolúcii, pričom prehodnocuje jej chápanie ako udalosti, ktorú vo veľkých mestách realizovala hŕstka mužov. Jej kniha odvráva zjednodušujúcim tendenciám prezentácie Novembra a volá po rozrôznených spôsoboch počúvania a rozprávania príbehov o tejto zlomovej súčasti našej histórie.

Pozrite si video aj o tom, čo robili ženy v novembri 1989:

Ukážka z knihy:

Podrobnejšie opisy aktivít, ktoré súviseli s organizačnou revolučnou prácou, sa v médiách objavovali zriedka. V krátkosti tematizovali predovšetkým výrobu, rozmnožovanie a distribúciu plagátov a letákov. Podobne aj v prípade rozhovorov sa podrobné opisy práce jednotlivých aktérok a aktérov revolúcie zväčša neobjavovali v prvej dejovej línii rozprávania, teda ako súčasť odpovede na otázku o tom, ako si aktérky pamätajú november 1989, ale najmä ako reakcie na nasledujúce doplňujúce otázky o konkrétnych udalostiach a činnostiach. Každodenná reprodukčná práca tak nebola súčasťou primárnych naratívov revolúcie. A predsa, po zbere a zosumarizovaní jednotlivých výpovedí sa práve reprodukčná práca môže stať kľúčovým aspektom interpretácie príbehov Novembra.

Naprieč rozhovormi sa vinú konštatovania o „praktických" ženách nežnej revolúcie. Takýto rámec, ktorý odlišuje materiálnu a ideovú stránku revolúcie, sa objavuje v dvoch podobách - účastníčky rozhovorov v priebehu rozprávania prichádzajú k explicitným konštatovaniam o tom, že ženy boli v revolúcii „jediné praktické", alebo takýto príbeh konštruujú prostredníctvom opisov konkrétnych aktivít budovania a udržiavania hnutia, práce z oblasti starostlivosti a ďalších podrobných aktivít, ktorých aktérkami boli predovšetkým ženy, resp. verejnosť, konštruovaná ako symbolická feminínna aktérka.

***

Ženy, s ktorými sa autorka knihy zhovárala o ich skúsenosti z novembra 1989, povedali napríklad:

Papier sme zohnali na noviny, časopisy, lebo však to všetko bolo štátne. No začnite vydávať, keď nemáte papier. Tak od tých našich z Ružomberka, čo sme pre nich projektovali, tak tí poslali papier, to bolo plno praktických vecí, ktoré bolo treba riešiť. (T.)

Lebo naši muži, tí boli zavretí za dverami, pred ktorými sedel P. a nikoho nepúšťal dnu, pretože hovoril, že je potrebné, aby to bolo nerušené, že oni tam riešia dôležité veci - zmenu režimu, novú vládu, a to bolo veľmi dôležité. A všetko ostatné robili ženy, napríklad sme obsluhovali telefóny a komunikovali sme s celým Slovenskom. (...) Ale mne nikto z tých mužov za tými zatvorenými dverami nepovedal, ako mám odpovedať. (G.)

***

Prečítajte si celý úryvok z knihy Ako odvrávať novembru 1989, ktorý približuje otázku „praktickosti" v príbehoch Novembra a zameriava sa na budovanie a udržiavanie hnutia TU.

Knihu Ako odvrávať novembru 1989 si môžete objednať TU.