ruzovyamodrysvet.sk

Čo zažívajú ženy bez domova? Ako prišli o strechu nad hlavou a akým problémom čelia? Prečo nestačí hovoriť o ľuďoch bez domova a prečo sú potrebné špecifické služby pre ženy? Dočítate sa v publikácii Zpátky ze dna: zaostreno na ženy, ktorú na základe kvalitatívneho výskumu vydala organizácia Jako doma. Dozviete sa napríklad, že ženy čelia vyššiemu riziku chudoby než muži, ale medzi ľuďmi bez domova tvoria menšinu. Vysvetliť to možno tzv. skrytým bezdomovectvom: ženy ohrozené chudobou svoj odchod na ulicu často odďaľujú napríklad zotrvávaním v násilných a nevyhovujúcich vzťahoch, prespávaním u známych alebo priateľov a nadväzovaním účelových krátkodobých vzťahov.

Jeden z problémov, ktorým ľudia bez domova čelia, sú spoločenské predsudky. Tie často vznikajú v dôsledku nedostatku informácií či z nezáujmu. O búranie predsudkov medzi mladými ľuďmi sa môžeme pričiniť napríklad tak, že využijeme občiansku výchovu na diskusiu o bezdomovectve, jeho príčinách, dôsledkoch a rodových aspektoch. Prečítajte si ďalšie zistenia výskumu.

*

Skúsenosti žien a mužov bez domova sú odlišné. K špecifikám bezdomovectva žien patrí napríklad zvýšené riziko fyzického, sexuálneho a verbálneho násilia zo strany mužov, väčšia zraniteľnosť pri pobyte na ulici alebo zodpovednosť za starostlivosť o dieťa.

Strata domova je vo väčšine prípadov spôsobená kombináciou rôznych faktorov: domáce a iné formy násilia, chudoba, traumatická zmena v priebehu života (smrť dieťaťa alebo partnera), absencia dostupného a bezpečného bývania, veková a rodová diskriminácia na trhu práce, drogová alebo alkoholová závislosť, rodinná história sociálneho vylúčenia či vážne psychiatrické ochorenie.

Ženy bez domova oceňujú existenciu sociálnych služieb, ako sú azylové ubytovacie zariadenia a nocľahárne a vnímajú ich ako miesto úniku pred násilím alebo akútnymi problémami. Zároveň však často pociťujú obavy z navštevovania centier pomoci, pretože sa cítia ohrozené mužmi, ktorí majú v týchto centrách početnú prevahu.

Ženy bez domova sa nachádzajú v dvojitej pasci: tie, ktoré svoje bezdomovectvo akceptovali, sa často nepovažujú za hodné pomoci, ktorú inštitúcie ponúkajú, ich situácia sa im zdá bezvýchodisková, v minulosti boli za svoje bezdomovectvo diskriminované a už sa takémuto riziku nechcú znova vystaviť. Na druhej strane tie, ktoré svoje bezdomovectvo odmietajú, služby pomoci ľuďom v núdzi nevyužívajú, pretože sa stigmatizácii a diskriminácii chcú vyhnúť.

Bariéry návratu do bežného života pre ženy bez domova sú najmä: chudoba a limitované pracovné príležitosti, veková a rodová diskriminácia na trhu práce, absencia finančne dostupného bývania, zdravotné problémy, dlhy, strata motivácie k zmene ako dôsledok dlhodobého bezdomovectva.

Ženy, ktoré v systéme služieb zotrvávajú dlhodobo alebo sa doň opakovane vracajú, strácajú schopnosť veriť v zmenu svojej situácie.
Bariérou pomoci ženám bez domova je samotný jav „bezdomovectva“ a stigma, ktorá sa s týmto pojmom spája. Ohľaduplné a citlivé používanie jazyka, ako aj dôstojná komunikácia so ženami bez domova zo strany poskytovateľov služieb, úradov, polície a zdravotníckych zariadení, sú nevyhnutné pre účinnú pomoc ohrozeným ženám. Počas skupinových rozhovorov sa napríklad ukázalo, že použitie citlivej terminológie, s ktorou cieľová skupina súhlasí, podporuje emancipovanie sa, uvedomenie (si) vlastnej situácie, zvýšený záujem o vlastnú situáciu a jej riešenie.

*

Spracované na základe publikácie Zpátky ze dna: zaostreno na ženy. Prečítajte si celú správu z výskumu a ďalšie informácie organizácie Jako doma. V roku 2013 organizácia realizovala individuálne a skupinové rozhovory s 50 účastníčkami v Prahe a Ostrave. Cieľom výskumu bolo zmapovať rizikové faktory bezdomovectva žien, potreby klientok sociálnych služieb a bariéry návratu do priestoru vlastného domova a na pracovný trh.