ruzovyamodrysvet.sk

Jeden z východiskových dokumentov, ktoré v súčasnosti upravujú formálnu výchovu na Slovensku (Milénium – koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov), píše o potrebe vytvorenia rovnakých podmienok vo vzdelávaní pre deti bez rozdielu rasy, náboženstva a jazyka. Nezmieňuje sa však o rozdiele pohlavia, uvádza Monika Bosá, autorka tej kapitoly Tieňovej správy k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorá sa zameriava na oblasť školstva. Tieňová správa upozorňuje na to, že ani v jednom z dokumentov, na základe ktorých vznikol Národný program výchovy a vzdelávania, sa „nenachádza konkrétna zmienka o potrebe rodovo citlivého prístupu ani zmienka o potrebe eliminácie stereotypných koncepcií žien a mužov z výchovy a vzdelávania, ani o spôsobe zapracovania princípu rovnosti príležitostí pre mužov a ženy do výchovy a vzdelávania tak, ako sa k týmto krokom zaviazala Slovenská republika. Autori tu nehovoria o potrebe zabezpečenia univerzálneho vzdelávania bez rodových rozdielov, ani o tvorbe učebníc cez rodovo citlivú optiku.“ Ako uviedla Tieňová správa pre Výbor pre odstránenie diskriminácie žien, programy by napriek tomu mohli predstavovať vhodné východisko pre uplatňovanie rodovo citlivého prístupu vo vzdelávaní a výchove a začať proces búrania rodových stereotypov.

Tieňová správa pripomenula aj projekt Učebnicová politika SR, ktorý vypracoval Štátny pedagogický ústav v spolupráci s Open Society Institute v Budapešti a viacerými externými spolupracovníkmi. Jeho úlohou bola analýza súčasného stavu tvorby a vydávania učebníc. Vytvorilo sa hodnotenie učebníc, ktoré používa 26 kritérií zoradených do šiestich okruhov. Pre okruh „spoločenská korektnosť“ bolo zvolené kritérium, ktoré hodnotí, do akej miery textová i obrazová časť učebnice „nediskriminuje členov spoločnosti a vyhovuje z hľadiska citlivosti a rovnosti vo vzťahu k rôznym skupinám obyvateľstva a k podmienkam života“. (Údaje o projekte posudzovania učebníc boli prevzaté z Diplomovej práce J. Kišoňovej, ktorú obhájila pod názvom Rodové stereotypy v učebniciach na Katedre etickej a občianskej výchovy Filozofickej Fakulty UK v Bratislave v roku 2005.)


Z Tieňovej správy:
Uvedené kritériá hodnotenia kvality učebníc sú relatívne nové a v praxi ešte nepreskúšané. Pozitívom je, že sa pri ich zostavovaní našiel priestor na skúmanie kvality spracovania učiva aj z ľudskoprávneho hľadiska. Okruh, ktorým sa hodnotí „spoločenská korektnosť“, nie je dostatočne prepracovaný z aspektu rodovej rovnosti. Požiadavka objektívneho spracovania „informácií o odlišnostiach medzi rasami, národmi, národnosťami, náboženstvami“, nepočíta s objektívnym spracovaním informácií rodovo citlivo. V celom projekte nie je zmienka o požiadavke odstránenia „všetkých stereotypných koncepcií úlohy mužov a žien“, tak ako by sa to podľa článku 5 CEDAW Dohovoru malo praktizovať pri tvorbe učebníc.

Keďže učebnice, ktoré sa používajú v slovenských školách, podliehajú schvaľovaciemu procesu zo strany štátu (zohľadňujúc výchovnú funkciu, ktorú plnia), prezentujú tak „ideálny“ model spoločenského usporiadania. Obrazy mužskosti a ženskosti, s ktorými sú deti v učebniciach konfrontované, tak dostávajú do určitej miery kodifikačný charakter. V rokoch 2002 – 2004 zrealizovalo občianske združenie EsFem monitoring učebníc sexuálnej výchovy. Boli pritom sledované iba explicitné vyjadrenia rodových stereotypov v texte. (Sexuálna výchova je na Slovensku nazývaná „výchova k manželstvu a rodičovstvu“.) Predstavy o mužskosti a ženskosti, ktoré sú uvádzané v učebniciach, odrážajú štruktúru rodových stereotypov, podporujúcu asymetriu moci medzi ženami a mužmi v spoločnosti a jej znovupotvrdzovanie:

„V civilizovanej spoločnosti sa očakáva od každého muža a ženy, že sa budú správať adekvátne svojmu pohlaviu. Dievča, ktoré sa správa ako chlapec, nie je ideálom, podobne nie je ideálom ani zoženštený muž. (...) Žena by mala byť v prvom rade ženou, zachovať si ´ženskosť´, lebo iba tak sa môže postaviť k mužovi ako jeho rovnocenná partnerka. Keď sa snaží podobať mužovi, zbavuje sa toho najcennejšieho, a pritom sa mu v tom zmysle vlastne ani nemôže vyrovnať." (Rozinajová, 1992, str. 38, 54)


Tieňová správa sa zamerala aj na učebné plány, upozornila na takzvané dievčenské školy, v ktorých „pripravujú dievčatá na manželstvo", chápané veľmi stereotypne. „Dievčatá sa učia základy rodinného alebo domáceho hospodárenia, výchovu detí a starostlivosť o ne, spoločenské správanie, utváranie harmonických vzťahov v rodine, stolovanie a varenie, starostlivosť o chorých alebo starých členov rodiny a podobne,“ uvádza sa v Tieňovej správe.

Slovensko sa pred Výborom OSN pre odstránenie diskriminácie žien po druhý raz zodpovedalo z toho, ako plní záväzky, ku ktorým sa zaviazalo podpísaním Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW Dohovor). Tieňovú správu k periodickej správe vlády SR pripravila koalícia mimovládnych organizácií  – Aliancia žien Slovenska, Centrum pre práva na bývanie a vysťahovania, EsFem, Fenestra, Kultúrne združenie Rómov Slovenska, Možnosť voľby, Nadácia Milana Šimečku a Poradňa pre občianske a ľudské práva

Na Slovensku vznikali v 90. rokoch mimovládne ženské organizácie, ktoré postupne otvárali témy týkajúce sa ľudských práv žien, a najmä nerovného postavenia žien a mužov. Začali sa rozvíjať feministické a rodové štúdiá, výskum a vydávať publikácie. Najmä v súvislosti s prípravou vstupu SR do Európskej únie vznikli aj prvé oficiálne nástroje na uplatňovanie rovnosti príležitostí žien a mužov v spoločnosti (Odbor rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov). Koncepcia schválená Vládou SR obsahuje konkrétne opatrenia týkajúce sa školstva, ako napríklad doplnenie učebných osnov o problematiku rodovej rovnosti i nediskriminácie na základe pohlavia a odstránenie rodových stereotypov. Tieto opatrenia sú v súlade s Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, záväzným aj pre Slovenskú republiku. Z hľadiska výchovy a vzdelávania je relevantný najmä článok 5, v ktorom sa štáty zaväzujú, že prijmú všetky príslušné opatrenia na zmenu rodových stereotypov i všetkých predsudkov a zvykov zakladajúcich sa na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví, ako aj písmeno c článku 10, ktoré predpokladá odstránenie všetkých rodových stereotypov na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania, a to najmä revíziou učebníc a školských osnov a prispôsobením vyučovacích metód.

Zoznámte sa s odporúčaniami Tieňovej správy v oblasti školstva, ako aj s jej ďalšími časťami, ktoré sa dotýkali oblastí ako násilie páchané na ženách, obchodovanie so ženami, rómskymi ženami, verejný život, sexuálne a reprodukčné zdravie atď. Viac čítajte na: ASPEKTin.