Ako používať rodovo vyvážený jazyk
Možnosti, otázky, príklady
Už si volil? Už si volil/a? Už si volila? Už ste volili? Ako by ste sa spýtali študentiek a študentov, či odovzdali svoj hlas napríklad vo voľbách do študentskej rady?
Teraz si môžete lámať hlavu s nami! Rôzne podnety na používanie rodovo vyváženého jazyka ponúka stručná príručka Ako používať rodovo vyvážený jazyk. Možnosti, otázky, príklady, ktorá vychádza z Analýzy významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka. Nájdete v nej veľa otázok, zopár odpovedí a veľa podnetov na premýšľanie a hovorenie. Dozvedieť sa napríklad môžete aj to, či musíte podpísať zmluvu, v ktorej ste označená ako „zamestnanec", či možno prepísať Ústavu SR do rodovo vyváženej podoby, či má gynekológ pacientov alebo či musia platiť dane iba platcovia:
Čo je rodovo vyvážený jazyk? - Podpísal by muž zmluvu, ktorá by ho nazývala zamestnankyňou? - Môže jazyk diskriminovať? - Rodovo vyvážený právny jazyk - Pacientky, daňové poplatníčky, platkyne DPH a spol. - Jazyková ne/prítomnosť žien v médiách - Styk s verejnosťou - Rodovo vyvážené vyjadrovanie v maďarčine - Všetci ľudia budú sestry - Základné otázky - Vybrané príklady - Spolupráca na vytváraní dobrej praxe
Neváhajte a prelistujte si strany naplnené podnetmi na používanie rodovo vyváženého jazyka.
Z príručky:
Pri premýšľaní o rodovej citlivosti v jazyku vychádzame z poznania, že jazyk skutočnosť nielen pomenúva, ale zároveň sa podieľa na jej formovaní. Rodovo vyvážené používanie jazyka úzko súvisí s presadzovaním rodovej rovnosti - je nástrojom aj indikátorom stavu rodovej rovnosti v danej spoločnosti. Rodovo vyvážený jazyk nediskriminuje, nevylučuje, neznevažuje žiadne osoby alebo skupiny osôb na základe rodu. Inými slovami, spôsob, akým o javoch, veciach, vzťahoch a osobách hovoríme, aký jazyk na ich označovanie používame, nielenže prezrádza mnoho o našom vnímaní daného javu, veci, vzťahu či osoby, ale toto vnímanie aj významne ovplyvňuje. No a keďže jazyk je vecou spoločenskej dohody a produktom kultúry v najširšom slova zmysle, kadečo prezrádza o spoločnosti, v ktorej žijeme.
Keď je reč o rodovej necitlivosti v jazyku, spravidla rýchlo zavládne konsenzus ohľadne nevhodnosti používania urážlivých a zľahčujúcich lexikálnych prostriedkov (napr. prostitúcia - najstaršie remeslo, obchod s ľuďmi - obchod s bielym mäsom), s menším pochopením sa už stretáva kritika rodových stereotypov (napr. slabé a silné pohlavie, krásne pohlavie) a stále diskutovaný je význam rodovej špecifikácie a neutralizácie v jazyku Keďže táto príručka sa prednostne orientuje na verejnú správu, kde možno počítať s pochopením pre zákaz spomínaných diskriminačných či stereotypných vyjadrení, budeme sa v nej venovať najmä ďalším dvom prístupom k rodovej vyváženosti v jazyku. Ako flektívny jazyk je slovenčina otvorená zviditeľňovaniu prítomnosti žien v spoločnosti, teda špecifikácii (feminizácii) jazyka. Neutralizácia sa zakladá na úsilí neoznačovať jazykovými prostriedkami rod osoby, ak to nie je relevantné vo vzťahu k danej situácii či téme, preto tu majú väčšie možnosti analytické jazyky (napr. angličtina).
Jedným z najdiskutovanejších aj najskúmanejších bodov kritiky rodovo necitlivého jazyka je problematika generického maskulína, čiže zástupného používania mužského rodu na pomenovanie žien i mužov alebo na pomenovanie žien (napr. manažéri - manažérky a manažéri, manažér obchodu Kocková), ktoré zneviditeľňuje osoby ženského rodu. Používanie generického maskulína spravidla sprevádza presvedčenie o jeho neutralite. Feministické psycholingvistické výskumy realizované od 70. rokov 20. storočia však túto domnelú neutralitu spochybnili. Ak sa v texte píše o „politikoch" či návštevníkoch", ľudia, ktorí text čítajú, opisujú vo svojich predstavách viac mužov než žien. Ak sa však text zmieňuje o „politikoch a političkách" či „návštevníkoch a návštevníčkach", odhad percentuálneho zastúpenia žien sa zvyšuje. Okrem toho môže mať rodovo citlivo formulovaný text pozitívny vplyv aj na to, ako sa cítia oslovené samotné ženy. Pracovné inzeráty či ponuky rôznych služieb, ktoré oslovujú „klientky a klientov", pritiahnu viac žien než inzeráty oslovujúce len „klientov".
Na základe publikácie Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka, ktorú pripravil autorský kolektív v zložení Jana Cviková (ed.), Jana Juráňová, Ľubica Kobová, Zuzana Maďarová, Alexandra Ostertágová, Lucia Satinská, Júlia Vrábľová, Maroš Terkanič, príručku spracovala Jana Cviková.
K rodovo vyváženému vyjadrovaniu čítajte a pozerajte aj:
Rodová citlivosť v škole II.
Načo nám je vlastne rodovo citlivý jazyk? Účastníčka pilotného projektu rodovo citlivej pedagogiky Anna Habajová hovorí o tom, ako si hľadala vlastnú cestu k rodovej spravodlivosti v jazyku a o využití rodovo citlivého prístupu na hodinách slovenského jazyka.
Jazyk a rod
Expertný seminár s Janou Valdrovou
Kultura genderově vyváženého vyjadřování
Metodická príručka pre rodovo citlivé používanie češtiny, ktorú vydalo Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy ČR
Jak mluvit genderově symetricky
Z materiálov Jany Valdrovej, směrnice pro nesexistické vyjadřování