Modrofúzove deti
Iná hodina literatúry s textom Jany Cvikovej
„Dej románu sa odohráva v Rusku a Litve v časoch Sovietskeho zväzu a po jeho rozpade, teda v prvých rokoch nezávislosti Litvy. Žena sa rozviedla so svojím prvým manželom, alkoholikom, Litovcom, s ktorým má dcéru a syna, a žije (spolu s deťmi) s Rusom Anatolijom Kruglovom, s ktorým má ďalšieho syna. Z perspektívy mŕtvej sa dozvedáme o tom, ako ju i deti Kruglov - Modrofúz týral, o tom, čo práve robia jej deti, aj o tom, ako prebieha pohreb. Najmladší syn ešte nechápal, čo sa vlastne deje: „Pravdepodobne si nikdy nespomenie na moju tvár. Bohu vďaka. Nie, nie Bohu. Strane.“ Aj ako mŕtva zažíva, že jej chcú zalepiť ústa, umlčať ju, no i zakryť strašidelný úsmev, ktorého sa deti boja – „tak často som im rozprávala o kanibaloch a o Modrofúzových ženách“. Nenadarmo žili v (kanibalskom) režime, ktorého „najdôležitejšou rezervou bol človek“. Hoci sa súkromné prežívanie čiastočne prelína s verejným dianím, individuálne životné príbehy sú tu oveľa dôležitejšie než historické dátumy.“ Píše Jana Cviková o knihe litovskej spisovateľky Renaty Šerelytė s názvom Modrofúzove deti.
Celý text nájdete TU.