Slovníček pojmov

Ďalšie pojmy nájdete v Glosári rodovej terminológie

Feminizmus

presadzovanie občianskych a ľudských práv žien. Politický feminizmus sa vyvíjal od konca 18. storočia. Presnejšie je hovoriť o feminizmoch, pretože neexistuje jeden spoločný uhol pohľadu, ale pluralita feminizmov, t.j. vnútorná rozmanitosť rôznych koncepcií, prístupov, smerov a hnutí. Feminizmus hľadá možnosti a účinné prostriedky na odstraňovanie rodovej nerovnosti a negatívnych aspektov sociálnych rodových konštrukcií, aby sa zmenili vzťahy medzi mužmi a ženami na základe rovnocennosti oboch rodov vo všetkých oblastiach života. V tomto kontexte sa diskriminácia žien nepovažuje za osobné zlyhanie konkrétnej ženy, ale za sociálny problém, za dôsledok asymetrie moci medzi mužmi a ženami.

Gender mainstreaming

na Slovensku sa pre gender mainstreaming používa pojem uplatňovanie rodového hľadiska. Ide o zapojenie rodovo špecifickej perspektívy do všetkých rozhodovacích procesov a využívanie každého rozhodovacieho procesu v prospech dosiahnutia rodovej rovnosti. Nijaké opatrenie, nijaká politika či rozhodnutie nie je rodovo neutrálne (vo svojich predpokladoch či dôsledkoch) a táto skutočnosť sa musí zohľadňovať pri ich príprave a realizácii. Princíp uplatňovania rodového hľadiska vychádza z myšlienky komplexnej politiky zasahujúcej všetky rezorty. Rovnosť príležitostí žien a mužov sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa o ňu usilujeme vo všetkých oblastiach politiky. V kontexte svetovej ženskej politiky to znamená, že vlády vo všetkých oblastiach politiky a v každom jednotlivom prípade preskúmajú, aký dopad má ich politika na situáciu žien a akým spôsobom plánované opatrenia zlepšia špecifickú situáciu žien v zmysle cieľov zakotvených v medzinárodných dokumentoch.

Patriarchát

sociálny systém, v ktorom majú väčšinu moci v rukách muži; tento systém uspokojuje záujmy mužov a tí v ňom ovplyvňujú dianie a myslenie.

Pohlavie

biologická danosť človeka, čiže skutočnosť, či je z anatomického hľadiska ženou, alebo mužom.

Rod

„sociálne“, resp. „kultúrne“ pohlavie. Odlíšenie pojmov pohlavie (sex) a rod (gender) zohralo veľký význam v chápaní a poznávaní rodovo špecifického rozmeru rôznych oblastí života. Pohlavie nie je nerozlučne späté s rodom. Rod ako naučený, kultúrne akceptovaný a predpisovaný spôsob správania a vystupovania žien a mužov, ako aj toho, ako sa majú celkove prejavovať, sa historicky mení a má rôzne podoby — tak v rámci jednotlivých kultúr, ako aj medzi kultúrami. Je to sociálne utváraná kategória, ktorá vzniká v kontexte určitej sociálnej, kultúrnej a ekonomickej štruktúry. Odovzdáva sa a reprodukuje sa procesom sociálneho učenia. Vymedzuje odlišné postavenie žien a mužov v sociálnych a mocenských vzťahoch, ktoré nie sú dôsledkom biologických, fyziologicko–anatomických odlišností. Rod je sociálnou konštrukciou, ku ktorej sa viažu pripisované alebo očakávané sociálne roly, správanie, ale aj predsudky, stereotypy, hodnotenia a sebahodnotenia, predstavy o tom, čo je a čo nie je pre ženu alebo muža správne a vhodné.

Rodová citlivosť

taký spôsob vnímania sveta, ktorý zohľadňuje fakt, že ľudia žijú v ženskej a mužskej „koži“, pričom tu nejde len o biologické pohlavie, ale najmä o ženskú a mužskú rodovú rolu, ktorá je sociálnou konštrukciou, teda akousi „sociálnou kožou“. Rodovo citlivé vnímanie nám umožňuje vidieť rozdielne dôsledky spoločensky očakávanej ženskej a mužskej roly pre život žien a mužov, no nerozdeľuje svet na ženský a mužský, rovnako ako nerozdeľuje na mužské a ženské ani záujmy, prácu, schopnosti. Pred konkurenciou a rozdeľovaním uprednostňuje spoluprácu a vzájomnosť.

Rodové stereotypy

zjednodušené, nerealistické obrazy „mužskosti“ a „ženskosti“, idealizované vzory a očakávania, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života. Hoci sú sociálnym produktom, často ich mylne považujeme za „prirodzené“ či „prirodzene dané“. Vo svojich dôsledkoch poškodzujú dievčatá a chlapcov, ženy a mužov, pretože im bránia v rozvoji vlastnej individuality (napr. pri výbere povolania).
Charakteristiky spájané s mužmi a so ženami sú deskriptívne a normatívne. Znamená to, že rodovo stereotypné predstavy určujú, čo znamená byť mužom a ženou, a zároveň určujú, čo by to malo znamenať. Tieto stereotypy sú súčasťou širšieho systému rodových predstáv, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým sú obe pohlavia vnímané. Tento systém predstáv sa udržuje najmä prostredníctvom sociálnych očakávaní. Zahŕňa predstavy o „správnej ženskosti“ a „správnej mužskosti“, ako aj spôsob vnímania a hodnotenia tých, ktorí a ktoré tento vzorec narúšajú. Zároveň ovplyvňujú aj vnímanie seba samého ako muža a seba samej ako ženy.
Dôsledkom rodovo diferencovaných očakávaní sú dve základné skupiny charakteristík:

  • charakteristiky spojené s kompetenciou, ktorá sa pripisuje mužom; sem patria charakteristiky ako dôveryhodnosť, nezávislosť, ovládanie, kontrola, rozhodovanie (tieto sú označované ako aktívne alebo inštrumentálne);
  • charakteristiky vyjadrujúce zameranosť na medziľudské vzťahy a atmosféru, ktorá sa tradične pripisuje ženám. Sem patria charakteristiky ako teplo, pokoj, starostlivosť o blaho iných (tieto sú označované ako vzťahové alebo emocionálne).

Tieto presvedčenia sa prejavujú aj v tom, ako muži a ženy vnímajú samých seba: muži o sebe referujú ako o aktívnejších a ženy zasa ako o osobách, ktoré majú väčší zmysel pre vzťahy a spoločenstvo. Táto predstava je do istej miery stabilná, prejavuje sa v rozmanitých obmenách v rôznych spoločenstvách. Pri kategorizácii iných ľudí sa často pohotovejšie opierame o rod než o iné sociálne kategórie, ako sú napríklad vek a rasa. Výskumy ukázali, že keď sa navzájom vnímajú ľudia rôznych rás, biele ženy a bieli muži nie sú opisované/ í rovnakým spôsobom ako čierni muži a čierne ženy alebo ako ázijské ženy a ázijskí muži. Čierne ženy a ženy z nižších sociálnych vrstiev sú vnímané ako menej ženské než biele ženy a ženy zo strednej vrstvy. Kým rodové očakávania voči mužom, čiernym i bielym, sú podobné, čierne ženy sú považované za podobnejšie čiernym mužom než bielym ženám. Na tomto príklade vidno zložitosť a vzájomné prepojenie rôznych sociálnych kategórií, pričom rodová rola tu zohráva jednu z kľúčových úloh.

Rodovo citlivá pedagogika

taký pedagogický prístup, ktorý chlapcom a dievčatám umožňuje, aby rozvíjali široké a pestré spektrum záujmov, schopností a spôsobov správania, ktoré nie je ohraničované rodovo stereotypnými obmedzeniami. Podporuje deti v tom, aby rozvíjali všetky možnosti svojej osobnosti, ktoré z nich urobia kompetentných, starostlivých, sebavedomých a svoje správanie reflektujúcich dospelých. Vychádza z toho, že ženská a mužská rodová rola sú výsledkom sociálnej konštrukcie, že „ženskosť“ a „mužskosť“ nie sú vrodené vlastnosti, ale isté spôsoby správania sa získavajú vzdelávaním, výchovou a socializáciou. Pohľad na iné kultúry a naspäť do minulosti potvrdzuje možnosti vývoja, resp. zmeny rodových rolí, a teda realizovateľnosť cieľov rodovo citlivej pedagogiky. Chápe rodovo špecifickú socializáciu ako súčasť sociálnej rozmanitosti (ktorú tvorí napríklad vek, etnická príslušnosť, postihnutie, sexuálna orientácia a iné). Rodovo citlivý prístup predpokladá komplexný spôsob myslenia, ktorý sa nezakladá na vylučovaní a striktnom vymedzovaní, ale usiluje sa predovšetkým o vnímanie kontinuity. Rodovo citlivá pedagogika je súčasťou každodenného vzťahu medzi pedagogičkou/pedagógom a dievčatami a chlapcami. Je to osobný postoj, ktorý vychádza z toho, že všetko ľudské konanie a myslenie je charakterizované rodovo. Rodová citlivosť znamená schopnosť reflektovať tento fakt.

Rodovo citlivý jazyk

zviditeľňuje pomocou jazykových prostriedkov ženy a mužov - napríklad nehovorí o "učiteľoch" základných škôl, keď je medzi nimi cca 85 percent učiteliek, ale o "učiteľkách a učiteľoch", resp. o "učiteľkách"; nepoužíva na označenie profesie mužský rod, keď ju vykonáva žena; oslovuje "žiačky a žiakov", nezahŕňa dievčatá pod oslovenie v mužskom rode. O osobách ženského a mužského rodu sa zmieňuje symetricky. Reflektuje skutočnosť, že jazyk sa podieľa na vytváraní rodových vzťahov v spoločnosti.  

Sexizmus

označuje rôzne znevýhodňovania žien na základe ich príslušnosti k ženskému rodu, ako aj formy, akými muži vykonávajú svoju moc voči ženám.

Skrytý obsah výchovy a vzdelávania

označuje tie hodnoty, predstavy, presvedčenia, očakávania a spôsoby správania učiteliek a učiteľov v komunikácii so žiačkami a žiakmi, ktoré sú významnou súčasťou procesov sociálneho učenia, ale nevyplývajú z oficiálnych učebných osnov ani z deklarovaných žiaducich výchovných postojov. V angličtine sa pre túto skutočnosť zaviedol pojem hidden curriculum. Skrytý obsah nesú aj všetky učebnice a učebné pomôcky, rozdelenie priestoru v škole a na školskom dvore, nástenky a pod.
Skrytý obsah má rozhodujúci vplyv na formovanie rodových rolí, ako aj na ich diferenciáciu. Výskumy ukázali, že učiteľky a učitelia pristupujú k dievčatám a k chlapcom s odlišnými očakávaniami a požiadavkami, čoho výsledkom je, že chlapci a dievčatá sa v škole naučia odlišné veci, aj keď to nie je v súlade s oficiálnou požiadavkou rovnosti.

<<<