Predstava o sebaobetavej matke znamená pre ženu nebezpečnú pascu. V súlade s očakávaniami spoločnosti sa naplno venuje „materským povinnostiam“. Mimochodom, slovné spojenie „materské povinnosti“ jasne vypovedá o tom, že v našich podmienkach sa z materstva ľahko stráca radosť, uvoľnenosť, pocit potešenia zo vzájomnej interakcie rodiča a dieťaťa. Stereotypné požiadavky kladené na matku sú totiž nesplniteľné. Nik nemá nevyčerpateľnú energiu a trpezlivosť. Matky potom majú výčitky svedomia, obviňujú sa, ak veci nefungujú ideálne. Materstvo pritom nie je povinnosť, a nie je to ani jednostranný nátlak matky na dieťa, aby bolo také či onaké. Mýtus o „vychovávaní“ je zhubný a neproduktívny. „Vychovávame“ tak nanajvýš päť minút, keď si spomenieme, že dieťa zasa nemá tašku v poriadku. Skutočná výchova znamená spolužitie dospelých a detí a ich vzájomné ovplyvňovanie.
Vráťme sa však k tradičným „materským povinnostiam“. Po rokoch intenzívnej starostlivosti o deti a rodinu má žena zákonite pocit, že vykonala niečo veľké, čo by ostatní mali oceniť, za čo by mali byť vďační a vďačné, za čo by ju mali mať radi a rady. V skutočnosti stará žena zažíva zväčša trpké sklamanie. Roky zabezpečovala „rodinnú atmosféru“, až sa sama stala v rodine vzduchom. Nerozvíjala svoje vlohy a schopnosti, alebo ich sústreďovala jednostranne, na zabezpečenie pohodlia a pohody ostatných, a tak sa po rokoch stala pre nich nezaujímavou, zaostalou. Obrazy, ktoré nám predkladá reklama a na ktorých vidíme dôstojné šedivé dámy v pohodlnom kresle a s delikátnym úsmevom na starostlivo narúžovaných perách, stvárňujú nanajvýš ak zbožnú túžbu žien, ktoré sa čoraz unavenejšie pohybujú v začarovanom kruhu pomoci dospelým potomkom, starostlivosti o starých rodičov alebo príbuzných a manažovaním svojho vlastného života.