Ďalším nebezpečným stereotypom je mýtus o absolútne sebaobetavej, neochvejne milujúcej matke, pre ktorú akoby jej vlastný osobný život prestal existovať. Dokonca ani ženy — hoci ich odmalička vedú k sebaobetavosti — nemôžu fungovať v súlade s touto predstavou. Výsledkom sú frustrácia, sklamanie, nespokojnosť, únava, hnev na dieťa, na partnera, na celý svet... Aj matka je človek, dospelý človek s vlastnými predstavami o sebe, o živote, o tom, čo chce a čo nechce. Je neprípustným zjednodušovaním — ak nie vydieraním — očakávať, že „materská láska“ stačí na všetko, že si poradí so všetkým. Je to pre spoločnosť ako celok a v rámci nej pre okolie matky veľmi pohodlné, ak sa môžu spoľahnúť na všeliek zvaný „materská láska“. Pre všetky zúčastnené osoby však je prospešnejšie a humánnejšie, ak sa starostlivosť o dieťa a jeho výchova zabudujú do denného režimu rodiny a do kontextu spoločnosti tak, aby sa aj matka mohla venovať rozvíjaniu svojej osobnosti.