Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kyberpriestor v podobe internetu je veľmi otvorené médium, vhodné pre zmenu
zaužívaných návykov aj pri prezentácii dievčat a žien, že je to takmer dokonalý priestor pre uskutočnenie niektorých predstáv o sociálnej spravodlivosti. Z jeho otvorenosti, nehierarchickosti a permanentného odolávania jednoznačnej inštitucionalizácii však nemožno okamžite usúdiť na prevrátenie škodlivých stereotypov. Za monitormi, terminálmi
vždy predsa sedia ľudia — ženy a muži, chlapci a dievčatá, heterosexuáli, geji aj lesby — a každá a každý z nich si do kyberpriestoru prináša návyky z bežného, „reálneho“ sveta. Relatívna anonymita používateľov a používateliek internetu tieto návyky môže ešte umocňovať, a tak sa nezriedka stretávame s názorom, že mužská dominancia je v kyberpriestore ešte horšia. Sexuálne obťažovanie sa realizuje v rôznych prostrediach — prostredníctvom zasielania e–mailu so sexuálne ponižujúcim obrazovým alebo slovným obsahom, v aplikáciách CU_SeeMe2 ako výzvy na ukázanie nahého tela, v diskusných skupinách, väčších alebo súkromných chatovacích miestnostiach bez ohľadu na to, o akej téme sa chceme rozprávať. Stačí nalogovať sa pod ženským menom a diskusia o pôvodnej téme z každodenného života sa zmení na nežiaduce pokusy o „flirtovanie“ v podobe neustáleho zasielania súkromných správ (tzv. flame wars), ktorých dôsledkom býva prinajmenšom znechutenie a definitívny odchod z chatu (Fulk 2000, Jedličková 1998). Nemožno teda konštatovať, že by internet vytváral pre dievčatá a ženy jednoznačne používateľsky priateľské prostredie.