ruzovyamodrysvet.sk

Za krásne sa považujú len dve percentá žien na celom svete, u nás dokonca len jediné percento! Znamená to vari, že žijeme vo svete škaredých a podpriemerných žien? Alebo skôr vo svete nereálneho a umelo vytvoreného ideálu krásy?

Podľa nezávislej štúdie spoločnosti Dove, nazvanej Skutočná pravda o kráse, majú ženy aj dnes, keď sa úspešne uplatňujú vo všetkých sférach života, stále tie isté stereotypy v pohľade na ženskú krásu ako pred desiatkami rokov. Až 80 percent žien podľa uvedenej štúdie súhlasí s tým, že médiá a reklama stanovujú nereálne štandardy krásy, ktoré väčšina žien nemôže nikdy dosiahnuť. Vplyvom reklám pritom dochádza k tomu, že tretina žien na svete nie je spokojná so svojou hmotnosťou či s inými fyzickými danosťami, ako sú výška tela, tvar a veľkosť pŕs aj nosa, pehy, vrásky. Napriek tomu si však väčšina žien myslí, že žena môže byť krásna v každom veku a že krása zahŕňa nielen fyzický vzhľad, ale aj pozitívny prístup k životu, vnútornú vyrovnanosť a sebadôveru. Pri otázke „Čo robí ženu krásnou?“ uviedli respondentky aj zmysel pre humor a láskavosť. V náhľade na krásu sa takto ženy dostávajú do rozporuplnej situácie: považujú za nutné prispôsobiť sa úzko vymedzenému ideálu krásy, ktorý zahŕňa iba fyzický vzhľad, ale vnútorne s ním nesúhlasia.
K akému ideálu by teda mali predstaviteľky nežného pohlavia smerovať? K tomu spoločenskému, ktorý je určený fyzickými parametrami a ustavične ho prezentujú médiá, alebo k tomu, ktorý majú na mysli ženy samy? Spoločnosť Dove, ktorá s touto kampaňou po dlhodobom výskume prišla aj na Slovensko, sa preto rozhodla, že chce vyvolať diskusiu o skutočnej kráse a jej hodnote. Vďaka tomu sa na nás z plagátov pozerá množstvo (ne)obyčajných žien, ktoré napriek zdanlivo nedokonalým črtám či tvarom tela vyžarujú skutočnú krásu. Každý môže svoj názor vyjadriť na webových stránkach www.kampanzaskutocnukrasu.sk

Aj staršie sú nádherné
Spoločnosť Synovate tiež robila štúdiu, v ktorej bola ústrednou otázkou krása. Seniorov sa pýtali, ako vnímajú krásu v závislosti od veku, kedy podľa nich vrcholí a čo je najmenej atraktívne na starnúcich mužoch a ženách. Napríklad až 50 percent Grékov označilo za najmenej atraktívny prvok u starnúcich žien nadváhu. Potešiteľné je, že väčšina mužov z krajín, kde prieskum prebehol, považuje zrelé ženy za rovnako atraktívne, ako sú tie mladšie. Pätina opýtaných Slovákov pokladá za rovnaké mínus nadváhu a náladovosť spojenú s prechodom. Len zanedbateľné percento mužov na Slovensku najväčšmi vyrušujú vrásky a šediny!
Slovenskí muži však v prieskume nedopadli ktovieako slávne. Len málo našich žien totiž považuje starších pánov za rovnako atraktívnych ako mladších. Slovenky by chceli, aby boli štíhli, a až tretina z nich má výhrady voči tomu, že sú nevrlí. Časť kritizuje aj ich veľké brucho. Pozoruhodné je, že dve percentá Sloveniek vyčítajú starším mužom aj chĺpky v nose a v ušiach. V porovnaní so svetovým priemerom však aj tak patria k tým menej náročným.
Ako možno podľa starších ľudí dosiahnuť krásu? V Japonsku vraj tým, že treba dbať na svoje emocionálne zdravie, až potom sa starať o telo. Tretina Francúzov si zase myslí, že istou cestou ku kráse je hromadenie životných skúseností. Krása je podľa nich komplexný pojem a prichádza zvnútra. Vďaka tomu zrelí muži a ženy môžu byť rovnako atraktívni ako mladší ľudia. Najväčší gentlemani sa vykľuli z Nemcov – šesť z desiatich starších mužov si myslí, že staršie ženy sú jednoducho nádherné.

Nepodľahnite manipulácii
PhDr. Ľudmila Marková zo spoločnosti Almond, ktorá sa zaoberá zisťovaním a rozvíjaním talentu u detí aj dospelých, hovorí, že krása je relatívny pojem. V súčasnosti sa však na ňu kladie enormný dôraz, lebo ide o biznis, v ktorom sa točia veľké peniaze. Veľa ľudí podlieha vplyvu reklamy a investuje často nadmerné financie do najrozličnejších skrášľujúcich prostriedkov. Ide o veľmi cielenú manipuláciu. A keďže na krásu žien sa kladie oveľa väčší dôraz, väčšmi manipulované sú práve ony. Kult krásy má jednoznačne ekonomický podtón. „Keby sme ženy nechali takými, aké sú, stratili by sa obrovské zisky,“ poznamenáva doktorka Marková. Krása však nie je podľa nej len o kozmetike a plastickej chirurgii. Možno ju chápať v dvoch rovinách. Po prvé zo subjektívneho hľadiska, pričom je dôležitá schopnosť vnímať krásu, ktorá sa mení v závislosti od veku, okolností a rozvoja vedomia. A po druhé ide o vyžarovanie krásy, ktoré má istý objekt, čo môže byť napríklad žena, príroda, kvet. „Nesúhlasím veľmi s tým, že žena a krása sa stotožňujú, pričom na muža a krásu akoby sa zabúdalo. Veď aj žena potrebuje mať vedľa seba pekného muža. Skôr by sa malo hovoriť o človeku a kráse. Pritom dôležitá nie je len tá fyzická. Podstatná je vnútorná krása človeka, jeho vyžarovanie. Lebo každý je svojím spôsobom krásny, ide len o to, nakoľko sme schopní to vnímať. Keď sa napríklad po niekoľkých rokoch rozídu partneri, ktorí sa fyzicky nezmenili, ako to, že toho druhého už nepovažujú za krásneho? Alebo naopak – vnútorné šťastie dokáže človeka zmeniť z hodiny na hodinu. Ak je žena napríklad zaľúbená, zmení sa na žiariacu bytosť, aj keď predtým bola nevýrazná a bez energie. Šťastie, láska, krása spolu súvisia, podobne ako druhá časť spektra, teda smútok, skleslosť – to, čo chápeme ako opak krásy. Okrem toho, veď parametre fyzickej krásy sa stále menia,“ pripomína psychologička.

Krásu ničí smútok a depresia
V dôsledku pôsobenia reklamy síce žijeme vo svete ilúzií, no čím je človek zrelší, tým väčšmi si uvedomuje, o čom skutočná krása je. „Mužom ani tak nejde o to, aby boli ženy štíhle, o to ide skôr samotným ženám! Pre vzťah dvoch ľudí je predsa pár kilogramov nadváhy nepodstatných. Samozrejme, že každému z nás je príjemné pozerať sa na niečo pekné, no je to relatívne a okrem toho, krása je v očiach toho, kto sa pozerá. Ak je váš muž vystresovaný, môžete vyzerať ako Madonna a nič si nevšimne,“ nazdáva sa znalkyňa ľudských duší. Tiež je podľa nej úplne normálne, že neznáma žena dokáže každého muža spočiatku viac upútať, no netreba podliehať panike a začať si namýšľať, že svoju partnerku už nepovažuje za krásnu. Buďme reálni a vyrovnajme sa s tým, s čím sme sa narodili. Sú veci, ktoré v záujme svojho duševného zdravia a zdravého sebavedomia musíme prijať. Dôležité je pochopiť, že zlepšiť na svojom zovňajšku môžeme len to, čo sa dá, a len do tej
miery, aby človek ostal sám sebou. Bežnou reakciou ženy, keď partner prestane mať o ňu záujem, je zhoršená nálada a skleslosť. Ak sa to stane, je veľmi dôležité poradiť si s tým čo najskôr. Ale na to je potrebná energia, a to je problém. Pretože práve keď máte depresiu, idete energeticky nižšie a nižšie a nemáte silu bojovať, povedať si, ja mám svoju cenu, je to môj život a ja ho budem mať pod kontrolou. Žena by sa mala snažiť byť aktívna, nie pasívna. Ak to sama nedokáže, mala by niekoho požiadať o pomoc – dobrú kamarátku alebo psychoterapeuta, hocikoho, kto jej pomôže pozrieť sa na seba inými očami a preladiť sa. Každá z nás má právo na to, aby bola šťastná a spokojná taká, aká je. Niekedy pomôže maličkosť – ísť ku kaderníčke alebo si kúpiť niečo pekné na seba. Ale nemá sa to stať pravidlom. Skleslosť by sa nemala liečiť nákupmi, jedlom či alkoholom. Skúsme to skôr považovať za výzvu. Treba si povedať: „Prijímam sa taká, aká som, a ak to nie je úplne ideálne, zamyslím sa, či sa dá na tom niečo vylepšiť. Nie snívať, čo by bolo, keby... Aj pri rozhodovaní o plastickej operácii treba vychádzať len zo svojho vnútorného želania a presvedčenia, nie z tlaku okolia,“ tvrdí doktorka Marková.

Nestrácajte iskru!
Väčšina žien po štyridsiatke sa musí zmieriť s tým, že sa už za nimi muži tak neobzerajú. Ťažké to majú najmä tie, ktoré si svoje sebavedomie odjakživa budovali len na zovňajšku. Jeden extrém je, keď chce žena robiť všetko pre to, aby bola dlho mladá, a druhý, keď sa rozhodne „prirodzene“ starnúť. Tvrdí, že jej vôbec nevadí, že starne či priberá, alebo aj oboje. „Keď pribúdajú vrásky či kilá, treba si to priznať a snažiť sa prijať to bez trápenia. No zároveň by sme s tým mali aj niečo robiť. Nakoniec, udržiavať sa v kondícii je potrebné najmä z hľadiska nášho fyzického aj psychického zdravia. Musíme sa vedieť zaradiť. Okolie na nás reaguje! Žijeme v istej kultúre, medzi ľuďmi s určitými názormi a predstavami. Predovšetkým sa usilujme šíriť okolo seba radosť. Každý vek má svoje čaro. V päťdesiatke nám už väčšmi záleží na rodine, na deťoch, na vnúčatách. Vtedy je už naozaj viac v hre osobnosť ženy než jej fyzická krása. Podstatné je preto myslieť na rozvoj svojho potenciálu. Ten, kto má v sebe iskru, je zaujímavejší než ten, kto sa životom len lenivo posúva. Človek v dvadsaťpäťke ešte považuje život za dobrodružstvo. V štyridsiatke sa už pre neho stáva rutinou a chodí zväčša len vychodenou cestou. Jednou z ciest k vnútornej kráse je spoznávať sám seba. Napokon, presne týmto procesom som sa najčastejšie zaoberala. Moje klientky nemávali problém s vonkajším výzorom, skôr im išlo o získanie vnútornej rovnováhy. Preto mi je ľúto, keď vidím tie obrovské ,požiadavky‘, ktoré kladie súčasné komerčné prostredie na mladé ženy. Nie je predsa múdre nekriticky sa stotožniť s tým, čo presadzujú ľudia z módnej brandže, ktorí sa snažia rozhodovať, ako mám vyzerať. A najmä každú chvíľu inak!“ radí doktorka Marková, ktorej sa trend diktátu módy vôbec nepáči. „Komu to však vyhovuje? Obchodu! A samozrejme sú za tým často muži, ktorí si modelujú ženu podľa svojej predstavy. My ženy sme veľmi sugestibilné, často si veľmi rýchlo osvojíme myšlienky, ktoré nám podsúvajú iní. S mužmi je to trochu iné. Im často nezáleží na tom, ako sú oblečení. A nemíňajú na to toľko peňazí. Na nich až tak reklama nezaberá. Majú iné hodnoty,“ poznamenáva. „No je to možno len otázkou času, kedy sa tento dominantný mužský princíp postupne vytratí a ženy tiež budú chcieť od mužov, aby chudli, alebo išli na plastiku,“ s úsmevom dodáva doktorka Marková.
Podrobnejšie informácie o možnostiach, ako odhaliť svoje schopnosti a rozvíjať sa, možno získať na webovej stránke www.happychoice.sk.

Barbie má len pol pečene
V knihe Žena nie je tovar s nadtitulom „komodifikácia žien v našej kultúre“ (vydalo ju Záujmové združenie žien Aspekt v roku 2005) sa uvádza, že obrovský tlak na ženy, ktorý vytvárajú reklamy, súvisí nielen s obrovským biznisom, ale aj so sebahodnotením a sebaúctou. „...reklamy neodrážajú, ako ľudia skutočne fungujú, ale ako snívajú. Reklamy ukazujú ,ideálny svet‘,“ konštatuje vo svojej stati pod názvom Sivá myš a červené šaty jedna z autoriek knihy Andrea Žačoková. Podľa nej reklamy čerpajú z reality, aj ju ovplyvňujú. Častým opakovaním istých motívov nadobudneme dojem, že veci by mali fungovať presne ako v reklame. Reklamy ponúkajú ideál a presviedčajú nás, že ho musíme všetci dosiahnuť. Jedným zo stereotypov je, že žena má byť predovšetkým krásna a štíhla. Tlak reklamy je niekedy taký veľký, že sa ženy cítia vinné, ak ich telo nemá ideálne proporcie. Z ich snahy priblížiť sa „spoločensky akceptovateľnému ideálu“ profituje najmä kozmetický priemysel, spoločnosti ponúkajúce prípravky na chudnutie, diétne prípravky a centrá estetickej chirurgie. Odhaduje sa, že diétny priemysel v USA zarobí 100 miliárd dolárov ročne. Kritériom krásy je nielen štíhlosť, ale aj vek. Kozmetický priemysel ho prezentuje ako katastrofu, proti ktorej treba bojovať. Výskumy ukazujú, že vnucovanie obrazu mladých štíhlych ženských tiel súvisí s depresiou, so stratou sebaúcty a s rozvíjaním nezdravých stravovacích návykov. V rámci jedného výskumu vraj počítačovo vygenerovali ženu s proporciami Barbie. Zistili napríklad, že jej chrbtica by bola prislabá na to, aby uniesla hmotnosť hornej časti tela, a jej telo by obsiahlo len polovicu pečene a pár centimetrov čriev. Skutočná žena vytvorená podľa tohto vzoru by trpela chronickými hnačkami a napokon by zomrela na podvýživu. Výskumy tiež podľa Žačokovej ukázali, že ženské časopisy v porovnaní s mužskými obsahujú desaťkrát viac reklám a článkov propagujúcich znižovanie hmotnosti. Pred 20 rokmi vážila priemerná modelka o 8 % menej než priemerná žena, dnes je to o 23 % menej. Inzerenti veria, že práve štíhle modelky predávajú produkty. No akoby nestačilo, že všetky modelky v reklamách sú mladé a vychudnuté, reklamní tvorcovia sa ich snažia urobiť ešte dokonalejšími. Napríklad spoločnosť Chanel v jednej zo svojich reklám prezentovala štrnásťročnú modelku ako dvadsaťročnú. Túžbou všetkých dvadsaťročných žien mala byť hebká pleť štrnásťročného dievčatka. Práve pre tento podvod bola reklama zakázaná. Často sa využíva aj dodatočná počítačová úprava modeliek – pleť je hladšia, vlasy sú žiarivejšie, nohy dlhšie.

Zhubný vpyv reklamy
„Reklamy navyše nenechajú nikoho na pochybách v tom, že pôsobia ako účinný nástroj ovplyvňovania rodových vzťahov,“ píše v kapitole Predané nevesty Jana Cviková, zostavovateľka publikácie Žena nie je tovar. To znamená, že ženu v reklamách často zobrazujú ako nerozhodnú, závislú od muža, pasívnu, kým muž je ten, kto koná, má moc, zarába a rozhoduje. Aj takéto informácie podvedome prijíma mládež, čo nevhodne ovplyvňujú jej názory. Ďalšia z autoriek Janka Debrecéniová vo svojej úvahe Každá desiata zadarmo uvádza, že ženy sú stále prezentované prostredníctvom stereotypov, ktoré ignorujú skutočnosť, že nie všetky sme biele, zdravé, heterosexuálne, štíhle, bohaté a máme menej než tridsaťpäť rokov. Žena býva v reklame často zobrazená ako osoba, ktorá má primárnu zodpovednosť za starostlivosť o rodinu a domácnosť, podobne je to aj s povolaniami. Aj tu sa nezmyselne dodržiava rodová deľba práce, žena je spravidla sekretárka, učiteľka, ako manažérka či riaditeľka vystupuje len zriedkavo. Každý, koho reklama nejakým spôsobom uráža – prekáža mu jej nepravdivosť, neetickosť, neslušnosť, nečestnosť, nezodpovednosť či sexizmus a násilie –, môže podať sťažnosť. Formulár možno nájsť na webovej stránke Rady pre reklamu www.rpr.sk. Fyzická osoba môže v procese vybavovania sťažnosti s tvorcami reklamy vystupovať ako anonymná osoba.

O ženách a pre ženy
V publikácii Mýtus krásy (Aspekt, rok 2000) jej autorka Naomi Wolfová tvrdí, že moderná forma mýtu krásy vznikla, aby zaujala miesto mystiky ženskosti, a tak zachránila časopisy a inzerentov pred ekonomickými následkami ženskej revolúcie. No prečo napriek tomu ženám tak záleží na ženských časopisoch? Preto, lebo reprezentujú ženskú masovú kultúru. Väčšinou v nich píšu ženy pre ženy o ženských otázkach a táto problematika sa v nich berie vážne. Pravidelne sa v nich píše o prerušení tehotenstva, znásilnení, týraní, sexuálnom živote, aj o ekonomickej nezávislosti. Kritika mýtu krásy sa tu objavuje častejšie než inde. Diskutuje sa o právach, zákonoch týkajúcich sa žien, píše sa o úspešných ženách. Z tohto hľadiska je i ten obsahovo najľahší ženský časopis vážnejšou silou pre pokrok žien než najserióznejšie „všeobecné“ periodikum. Redaktori a redaktorky v nich však často píšu o tom, čo muži chcú od žien, lebo je to v záujme inzerentov časopisu. Naomi Wolfová napokon hovorí, že zahladzovanie veku na ženských tvárach má tú istú politickú ozvenu, aká by sa šírila, keby sa bežne zosvetľovali všetky pozitívy s fotografiami ľudí čiernej pleti. Znamenalo by to vytváranie rovnakého hodnotového úsudku o čiernej rase, ako spomínané zasahovanie vytvára o hodnote ženského života – že menej je viac. Zahladiť vek na tvári ženy znamená vymazať identitu, moc a históriu žien.


Jozef Oklamčák, organizátor súťaží krásy:
Byť peknou od šestnásť do dvadsaťpäť nie je žiadny problém. Prirodzenú krásu si však od istého veku treba udržiavať. Vidieť to napríklad na „stretávkach“ zo školy, kde sa zídu bývalé spolužiačky a sú medzi nimi niekedy až markantné rozdiely. Istú úlohu zohrávajú gény, ale rozhodujúca je starostlivosť o dušu, teda to, čomu môžeme pokojne hovoriť sebavzdelávanie, sebavýchova, vlastné záujmy, jednoducho akákoľvek pozornosť smerujúca k sebe, na vlastný život. Sú dievčatá missky, ktoré každý hneď pozná, a sú také, ktoré treba predstavovať. Takzvané trvalky a jednoročky. Niektoré, aj keď majú titul, nie sú také sympatické ako tie, ktoré ho nemajú. Sympatia totiž vyžaruje zvnútra. Neopísateľné fluidum, šarm, prirodzené vystupovanie, to všetko je krása a vďaka tomu môže byť žena mladá aj po šesťdesiatke. Na súťaži babičiek boli niektoré sedemdesiatničky, ale mali väčšie vyžarovanie než mladé ženy. Mne osobne sa niekedy viac páčia zrelé ženy než tie, ktoré chodia na súťaže krásy. No zatiaľ sú to stále ešte výnimky. Či ženy nemajú ešte stále možnosti, neviem. Môže to byť aj tým. Pre moje srdce je najdrahšia a najsympatickejšia moja manželka, nedávno sme oslávili už 25. výročie svadby.

Dušan Křístek, fotograf:
Krása ženy na fotografii jednoznačne spočíva v súmernosti. To je tá fotogenickosť – odhalí aj malinké nedokonalosti tváre, ktoré nedokáže nikto zachytiť voľným okom. Žena totiž môže byť akokoľvek pôvabná, keď však má veľkú bradu alebo priďaleko posadené oči, na fotke to bude vidieť. V živote možno všetky tieto defekty potlačiť stylingom, dobrou vizážou, ale fotografiu to nezachráni. Aspoň nie úplne. Pôvab tváre sa dosahuje aj vhodným nasvietením, takže keď to všetko zrátame, často je úžasná krása žien na fotkách len veľkou ilúziou. No keby sa neretušovalo, čitatelia by boli neraz prekvapení, ako niektoré črty tváre nepríjemne vyniknú. Náhodné snímky sú istotne reálnejšie, ale niektoré mediálne známe osobnosti si ich neželajú. Naturálnejšia fotografia sa preferuje najmä v Nemecku a vo Francúzsku. Naopak, Amerika prezentuje dokonalosť. Retušuje sa do zbláznenia, aj keď ide o ženy po plastikách, so silikónmi, ktoré urobia všetko, len aby dobre vyzerali. Slovensko je niekde uprostred. Jedni preferujú ilúziu, druhí realitu. Ani u nás si mnohé herečky, speváčky, političky nechcú priznať vrásky, čo je škoda. Niektoré mimické vrásky sú pekné a keď sa vyretušujú, na snímkach zostanú len plastové figuríny. Napokon, zrelá žena môže byť natoľko pekná, že jej aj mladé dievčatá závidia. Takých žien je na ulici síce pomenej, možno preto, že sa ešte nedokážu tak udržiavať, nemajú na to čas a peniaze. A možno si neuvedomujú svoje kvality a nemajú zo seba dobrý pocit. Sviežosť totiž nie je len vecou mladosti, ide o duševné rozpoloženie, vzťah k životu! Môže byť päťdesiatnička s pohľadom mačičky a naopak mladucha s pohľadom stareny. Jediným problémom pribúdajúcich rokov je podľa mňa to, že sa staršie ženy porovnávajú s mladými. A práve vtedy strácajú to, na čom by si mohli zakladať.

Lýdia Eckhardt, módna návrhárka:
Byť štíhla, dobre vyzerať, byť dobre oblečená, je celoživotný postoj. Samozrejme, stojí to námahu, treba zmeniť stravovacie návyky, spôsob života, nezanedbávať pohyb. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že to nie len o znižovaní hmotnosti, ale o úžasnom pocite zo seba, lebo úspechy, ktoré potom prichádzajú, každú dámu dokonale motivujú. Viem, že je veľa žien, ktoré stratili motiváciu dobre vyzerať. Nezaujíma ich vlastná krása a možno si aj myslia, že je to už celkom stratené. Priberajú, čo ich ešte viac demotivuje a sú nešťastné. Čo však slovenskú ženu môže robiť šťastnou? Čo ju môže naštartovať, keď od muža nikdy nedostane kvety, keď ju nepohladká, nepochváli? Chlap má 50 rokov, veľké bruško a štyri vlasy na hlave, ale všetky osemnástky za ním šalejú. Je naozaj taký neodolateľne krásny? Určite je v tom niečo iné... Dôležité je, aby žena zostala sama sebou. V Rakúsku chodia dámy do solária, všetky sú ako cez kopirák, ale naše ženy reagujú veľmi pružne a vyberajú si z možností to naj. Povedzme si však otvorene, že iná situácia je v Bratislave a celkom iná dvesto kilometrov od nej, kde je možností aj financií na pestovanie krásy menej. Problematická je podľa mňa aj súčasná špinavá, takzvaná dirty móda. Milujem všetko bláznivé, ale nech dievčatá zostanú dievčatami a nepôsobia ako bezdomovci. Dobre vyzerať v strednom a vyššom veku je už umenie. Najmä ak sa chcete obliecť v obchodných centrách na Slovensku. Máte pocit, že všetko je určené mladým a štíhlym. Preto aj ja mám stále veľa práce, lebo je diera v trhu. V obchodoch sú buď konzervatívne veci, alebo príliš odvážne. Niektoré ženy v strednom veku trpia frustráciou z mladosti, keďže za socializmu na trhu s oblečením panovala jednotvárnosť, šedivosť. Chodilo sa v kostýmoch, ktoré boli o číslo väčšie a dlhšie, nevytvárali líniu a priestor. Teraz to chcú dámy dobehnúť, snažia sa zachytiť všetky módne trendy. Zabúdajú pritom, že niekedy sú pre ich vek neadekvátne. Veľké výstrelky sa predsa len nehodia, hoci keď je žena štíhla, môže si v strihu aj vo farbách dovoliť takmer všetko. Netreba sa zrieknuť ružovej, svetlomodrej, žltej. Čierna patrí mladosti a čím je človek zrelší, mal by sa jej vyhýbať, lebo pridáva roky – smutné oči, vrásky.

ANKETA:
1. otázka: Čo je to krása, aká žena je krásna?
2. otázka: Pre koho alebo prečo sa ženy snažia byť pekné?
3. otázka: Čo všetko ste schopná urobiť pre svoju krásu?
Simona, 39 rokov, referentka:
1. Za krásnu považujem len takú ženu, ktorá je pekná nielen fyzicky, ale aj vnútorne. Musí niečo vyžarovať. Milotu, dobrotu, úsmev, mať živú iskru v oku. Teda skôr ide o prirodzenú krásu, a nie o známe parametre 90-60-90. Takáto dokonalosť ma skôr desí. No prirodzená krása ma oblažuje. Rada sa pozerám napríklad na Catherine Zeta-Jones alebo Milku Vášáryovú a menovať by som mohla veľa žien od 18 do 105, pretože som si nedávno
uvedomila, že za krásne už považujem aj tie, ktoré majú aj nejakú chybičku krásy, vďaka ktorej sú zaujímavé. Sú jednoducho iné než tie tuctové krásavice. Určite je však vždy podstatné, aby bola každá upravená, čistá, voňavá, šarmantná a k tomu neodmysliteľne patrí aj to, aby bola inteligentná.
2. Podľa mňa chcú byť ženy krásne pre celý svet. Potom hlavne pre seba a napokon pre druhých, aby sa v spoločnosti dobre cítili. Samozrejme, že chceme byť pekné aj pre mužov, najmä pre toho jedného. No nie tak, aby sme boli na jeho obraz, ale naopak, byť pekné podľa svojho gusta a tak sa mu potom páčiť.
3. Nijako to nepreháňam. Som čistotná, upravená, navoňaná, učesaná. Sem-tam idem ku kozmetičke a ku kaderníčke. Keby som si to mohla dovoliť, každý mesiac by som absolvovala nielen kozmetiku a kaderníctvo, ale aj pedikúru, manikúru, niekoľkokrát do týždňa by som chodila na aerobik s osobnou cvičiteľkou. Aj stravovanie by som vyriešila inak, než to robím teraz, keď varím pre štvorčlennú rodinu a viem, že treba obracať
každú korunku. A keby som mala financie, pokojne by som podstúpila aj plastickú operáciu. Pre vlastnú spokojnosť. Krása je pre mňa v živote dosť dôležitá. Fyzická je fajn, ale psychická je dôležitejšia. No obidve sa mi prelínajú, aj keď väčšinou mám vo svojej blízkosti ženy krásne po obidvoch stránkach. Keď je niekto pekný, ale zlý, tak ho vnímam ako škaredého človeka. A keď je žena škaredá aj fyzicky, tak už hádam horšia
kombinácia ani byť nemôže.
Danka (46) referentka:
1. Krása je pre každého niečo iné a pre mňa je to zmiešanina všetkého - fyzického s duševným. Každému sa páči iná. Trošku fyzickej krásy by síce chýbať nemuselo, ale je to relatívne. Niekomu sa páčia vychudnuté ženy, niekomu bacuľaté. No bez miloty a trošky vnútornej krásy nevynikne ani tá fyzická. Takže je to praženica s rôznymi koreninami – nebude chutiť každému rovnako, ale pre jedného určite výnimočná bude!
2. Krásna chcem byť v prvom rade pre seba, aby som si so zdravým sebavedomím mohla vybrať ja! Trošku egoistické, však? Ale v druhom rade chcem byť pekná pre mužov.
3. Všetko sa dnes odvíja od finančných možností. Keby som mala menej rokov a viac peňazí, možno by som uvažovala aj o plastickej operácii. Ale v podstate som so sebou spokojná a nejaké to kilečko navyše mi už dnes nevadí.
Iveta, 41 rokov, dizajnérka:
1. Páčia sa mi prirodzene krásni ľudia, najmä ak ich vonkajšia príťažlivosť nie je narušená negatívnymi vlastnosťami, napríklad namyslenosťou, spoliehaním sa na svoj zovňajšok, alebo preferovaním fyzična pred duševným rozvojom. Mohla by som citovať jeden český socialistický seriál: „Ona se nemusí učit, ona je hezká a stačí, když se dobře provdá.“ Krásu mužov a žien vnímam odlišne. U mužov mi je podozrivejšia – skôr ju spájam so spomínanými negatívnymi vlastnosťami. U žien mám väčšiu snahu spoznať ich trochu viac. Muž ma musí presvedčiť o svojich duševných hodnotách viac než žena. Možno to prebieha rovnako aj u mužov. Vnútornú krásu si spájam s vlastnosťami ako ľudskosť, empatia, ochota pomôcť. Inteligencia nie je až taká dôležitá a určite príťažlivejším človekom je pre mňa človek so „sedliackym rozumom“ než ten, ktorý sa naučí pár cudzích výrazov a potom nimi ohuruje.
2. Ja osobne chcem byť krásna pre seba. A ak môj partner veľmi, ale veľmi poslúcha, aj pre neho. Myslím si, že pre väčšinu žien je ich príťažlivosť dôležitá najmä preto, aby sa cítili dobre, uvoľnene a sebaisto.
3. Určite nič nezdravé, pochybné a riskantné. Pre mňa je už dosť veľkou námahou a obeťou rozhýbať sa a raz za čas si zacvičiť, alebo donútiť sa hodinu sedieť u kaderníčky. Takže žiadne hrôzostrašné operácie, odsávanie tuku a pod. Určite nič, čo bolí.
Eva Karovičová (50), plastická chirurgička Prosanus Bratislava:
1. Krása je naozaj relatívny pojem, pre jedného je niečo pekné a pre druhého nie. Dôležité je, aby bol človek spokojný sám so sebou. Väčšina našich klientov podstúpi chirurgický zákrok pre seba, a tak to má byť. Lebo keď má žena dobrý pocit zo seba, má lepšie vystupovanie, ľahšie sa uplatní v živote, dosiahne harmóniu tela a duše. Keď si dá do poriadku to, čo ju trápilo, získava lepší pocit zo svojho zovňajšku. Po operačných výkonoch sa niekedy ukáže, že človek všetko absolvoval kvôli partnerovi alebo okoliu, a teda nie pre seba. Vtedy to nemusí byť až také efektívne, môže dôjsť k rozladeniu.
2. Dnes veľa ľudí robí v showbiznise a tam sa žiada, aby pôsobili prirodzene a esteticky. Títo ľudia sú teda motivovaní dať si niečo vylepšiť.
3. Keby som chcela na sebe niečo zmeniť, budú to asi vrásky okolo očí. Do plastickej operácie sa však nehrniem, hoci ju nevylučujem.

In: Harmónia, jún 2006