(Ne)poslušné macíky
Scenár a réžia: Iveta Škripková
Výprava: Martina Fintorová a.h.
Hudba: Juraj Haško a.h.
Technologické riešenie: Katarína Mažáryová. V predstavení sú použité macíky vytvorené študentkami a študentami PF UMB pod vedením Kataríny Lucinkiewiczovej v r. 2007.
Zvuk: Martin Číž alebo Katarína Mažáryová
Hrajú: Marianna Mackurová, Mária Šamajová
Venujeme našim deťom. Aby mali šancu byť iné ako my.
Rozprávka o (Ne)poslušných macíkoch je humorne ladenou metaforou, ktorá vďaka hre s hrou, animácii bábok, maskám, hudbe a slovu hovorí o strastiach a radostiach pri výchove našich detí. Je zároveň šancou pokračovať v otváraní rodových tém v súčasnej tvorbe pre deti.
"Každý a každá z nás sme boli vychovávaní a keď sa staneme rodičmi, tiež začneme vychovávať. Čo učíme svoje deti, čo im hovoríme? A prečo takto, a nie inak? Všetci a všetky chceme len to najlepšie, a predsa...
Na to, ako z rodového hľadiska vychovávame naše deti, nájdete odpovede v predstavení, ale predovšetkým v knižke Marianny Grabrucker Typické dievča, ktorá nás inšpirovala k medvedej rozprávke. Kniha poskytuje nový pohľad na našu tradičnú výchovu. Pomáha nám, aby sme sa naučili prehodnocovať zdanlivo banálne a každodenné situácie, keď sme stopercentne presvedčení, že konáme správne pri našej chlapčensko – dievčenskej výchove. Poznáte to, čo sa za mladi naučíš, vraj... Avšak je známy aj výraz medvedia služba..."
(režisérka Iveta Škripková v bulletine k predstaveniu)
Predstavenie je súčasťou divadelného cyklu Zahrajte sa s rozprávkami IX. Po predstavení sa koná tvorivá dielňa s výrobou (ne)poslušných zvieratiek. Predstavenie vzniklo na záver projektu ruzovyamodrysvet.sk (Rodová senzibilizácia vo vzdelávacom procese na základných a stredných školách ako príprava budúcej desegregácie povolaní), realizovaného vďaka podpore iniciatívy Spoločenstva EQUAL z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.
Prvé uvedenie: 10. 2. 2008
Ukážky z divadelného predstavenia.
Úryvky z knihy Marianne Grabrucker, Typické dievča, Aspekt, Bratislava 2006:
"Všetko sa začína nálepkou. Keď dieťa počuje alebo sa naučí slová chlapec či dievča. Vo veku dvoch alebo troch rokov deti poznajú svoju vlastnú nálepku a v nasledujúcich rokoch sa učia túto nálepku dávať aj ostatným v súlade s tradičnými predpismi.
Keďže práve malé deti prikladajú veľkú váhu tomu, aby boli definované v súlade s práve ´nadobudnutým´ pohlavím, nechcú byť len dievčatkom alebo chlapčekom, ale chcú, aby ich ostatní ako takých aj rozoznali. Aby boli tým správnym dievčaťom či tým správnym chlapcom, chcú sa stotožniť s vlastnosťami, ktoré do nich premietajú dospelí.
Zastávame presvedčenie, že výchova je prostriedok emancipácie."
O novom predstavení BDNR pre najmenšie deti informoval dňa 10.2.2008 aj internetový portál SME Kultúra.