ruzovyamodrysvet.sk

Úvod
Všeobecný prístup žien k vzdelaniu bol prvým veľkým historickým krokom k rovnosti. Celospoločensky prijímaný vstup žien na trh práce je prvou skutočnou príležitosťou pre ženy, ako dosiahnuť ekonomickú nezávislosť.

Situácia sociálneho znevýhodnenia a podriadenosti, ktorá bola pre ženy v minulosti realitou, spolu so segregáciou v oblasti vzdelávania a v systéme pracovných vzťahov, ktorých štruktúra bola často nejasná a založená na spoločenskej a rodovej hierarchii, spôsobila, že integrácia žien sa uskutočňovala v podmienkach nerovnosti, ktoré sú ešte výraznejšie v prípade imigrantiek alebo žien iného etnika.

Podceňovanie schopností, vedomostí a pracovných výkonov žien, ktoré sa tak výrazne prejavuje najmä v prípade domácich prác, má viaceré dôsledky, napríklad nižšie finančné ohodnotenie práce žien, vyššiu mieru provizórnosti ich zamestnania, ako aj vyššiu mieru nezamestnanosti alebo nedostatočnej zamestnanosti žien a podobne.

V dôsledku toho považujeme za nevyhnutné predstaviť v tejto publikácii analýzu pracovného trhu na Kanárskych ostrovoch z hľadiska rodu a multikulturality, a to napriek problémom s nedostatkom údajov o imigrantskej populácii, ktoré navyše v dostatočnej miere nezohľadňujú rozdiely medzi pôvodnou a prisťahovaleckou populáciou ani potrebné rozdelenie podľa rodu.

Cieľom tohto výskumu je získať informácie o dopadoch vzdelávania a zaškoľovania na segregáciu žien v pracovnom prostredí v súčasnosti, ako aj identifikovať najdôležitejšie mechanizmy, ktoré fungujú pri zachovávaní súčasného stavu diskriminácie v zamestnaní.

2.1. Segregácia vo vysokoškolskom vzdelávaní na Kanárskych ostrovoch
2.1.1. Rozdelenie študentov a študentiek na vysokých školách a na odborných školách poskytujúcich prípravu na povolanie podľa pohlavia

Segregácia vyplývajúca zo vzdelania a prípravy na povolanie s ohľadom na počet študentov a študentiek na vysokých školách a na odborných školách poskytujúcich prípravu na povolanie v Autonómnej oblasti Kanárske ostrovy pomôže vysvetliť pracovnú situáciu žien na súostroví.

Graf č. 1
Celkový počet študujúcich na univerzite



Univerzita v Las Palmas na Gran Canaria      Univerzita La Laguna
Ženy: 53,25%                                                         Ženy: 57,87%
Muži: 42,13%                                                         Muži: 46,75%





V prípade Univerzity v Las Palmas sú do údajov zahrnutí študenti a študentky prvého a druhého ročníka.

Zdroj: Univerzita v Las Palmas na Gran Canaria, 2004; Univerzita La Laguna, Tenerife, 2004 – 2005.



Graf č. 2
Celkový počet študujúcich na odborných školách zameraných na prípravu na povolanie




Univerzita v Las Palmas na Gran Canaria         Univerzita La Laguna
Ženy: 66,50%                                                           Ženy: 70,67%
Muži: 33,50%                                                            Muži: 29,33%





Zdroj: Anuario de estadisticas laborales y Asuntos Sociales 2004 (Štatistická ročenka zameraná na prácu a sociálne záležitosti), Ministerstvo práce a sociálnych vecí.


2.1.1. Rozdelenie študentov a študentiek na odborných školách zameraných na prípravu na povolanie podľa študijných odborov a podľa pohlavia

Segregácia vyplývajúca zo vzdelania a prípravy na povolanie sa celkom zjavne prejavuje aj v rozdelení jednotlivých študijných odborov, ktoré si študentky a študenti vyberajú, pretože na školách zameraných na výskum, zdravotníctvo, sociálne odbory, právo a humanitné odbory je vyšší počet žien, kým muži sa rozhodujú skôr pre technicky zamerané školy.

Graf č. 3
Školy zamerané na výskum a zdravotníctvo
(poznámka: 40 % z celkového počtu žien v týchto odboroch študuje na vyšších zdravotníckych školách, zameraných na opatrovateľstvo)




Univerzita v Las Palmas na Gran Canaria         Univerzita La Laguna
Ženy: 14,18%                                                           Ženy: 21,11%
Muži: 9,31%                                                              Muži: 29,33%








Graf č. 4
Sociálne odbory a právo



Univerzita v Las Palmas na Gran Canaria         Univerzita La Laguna
Ženy: 49,96 %                                                           Ženy: 57,93 %
Muži: 45,87 %                                                           Muži: 39,85 %








Graf č. 5
Humanitné odbory



Univerzita v Las Palmas na Gran Canaria         Univerzita La Laguna
Ženy: 22,97%                                                           Ženy: 10,80%
Muži: 10,50%                                                            Muži: 11,76%








Graf č. 6
Technické odbory




Univerzita v Las Palmas na Gran Canaria     Univerzita La Laguna
Ženy: 12,8%                                                          Ženy: 10,16%
Muži: 33,05%                                                        Muži: 35,42%







2.1.3. Rozdelenie študentov a študentiek podľa pohlavia a odborov na odborných školách zameraných na prípravu na povolanie

Tento graf zobrazuje skutočnosť, že ženy sú, na rozdiel od univerzitného vzdelania, v menšej miere zastúpené vo všetkých odboroch s výnimkou oblastí, ktoré sú stereotypne chápané ako „ženské“.

Graf č.7

Zdroj: Ministerstvo školstva a vedy (INE Base 2004)

Ako vidno z nasledujúcej tabuľky, legálni prisťahovalci a prisťahovalkyne na súostroví, s výnimkou tých, čo pochádzajú z Afriky, dosahujú vyššiu vzdelanostnú úroveň ako obyvateľstvo hostiteľskej krajiny, napriek tomu majú obrovské problémy, keď sa uchádzajú o uznanie svojich akademických titulov.

Vzdelanostná úroveň obyvateľstva vo veku 16 a viac rokov, Kanárske ostrovy 2001*



*Diaz Rodríguez, Carmen – Delgado Acosta, Carmen Rosa: Mercado laboral y nuevos perfiles de la inmigración extranjera en Canarias. In: Scripta Nova: revista electrónica de geografia y ciencias sociales. Vol. IX, č. 201, 15. novembra 2005. http://www.ub.es/geocrit/sn/sn-201.htm

2.2. Pracovná segregácia na Kanárskych ostrovoch

2.2.1. Štatistiky o zamestnanosti žien na Kanárskych ostrovoch

Napriek tomu, že celkový počet žien, ktoré sa vzdelávajú na rôznych úrovniach, je vyšší než počet mužov, a napriek tomu, že ženy majú lepšie študijné výsledky a získavajú viac titulov než muži, sa tento fakt neprejavuje na pracovnom trhu, kde je miera pracovnej aktivity a zamestnanosti vyššia u mužov, zatiaľ čo miera nezamestnanosti je vyššia u žien.

Miera pracovnej aktivity, nezamestnanosti a zamestnanosti
Graf č. 8
Tieto údaje sú odvodené od 100 % ekonomicky aktívnej ženskej populácie a od 100 % ekonomicky aktívnej mužskej populácie


Legenda ku grafu:
Miera aktivity       Miera nezamestnanosti    Miera zamestnanosti           

Zdroj: Encuesta de Población Activa (EPA). Instituto Canario de Estadistica (ISTAC), 2005.

U legálnych imigrantiek je miera zamestnanosti a celková miera ich pracovnej aktivity nižšia ako u mužov, kým miera nezamestnanosti je u imigrantiek zo všetkých oblastí vyššia ako u mužov. Napriek tomu imigrantky vykazujú vyššiu mieru pracovnej aktivity a zamestnanosti než pôvodné miestne obyvateľky, pričom miera nezamestnanosti je u oboch skupín podobná. Imigrantky pochádzajúce z Latinskej Ameriky tvoria skupinu, ktorá vykazuje najvyššiu mieru pracovnej aktivity a najvyššiu mieru zamestnanosti.

Miera pracovnej aktivity, zamestnanosti a nezamestnanosti, Kanárske ostrovy 2001*
Čísla sú uvádzané v percentách.
*Diaz Rodríguez, Carmen – Delgado Acosta, Carmen Rosa: Mercado laboral y nuevos perfiles de la inmigración extranjera en Canarias. In: Scripta Nova: revista electrónica de geografia y ciencias sociales, vol. IX, č. 201, 15. 11. 2005. http://www.ub.es/

Úroveň prípravy na zamestnanie, ktorú dosiahnu ženy na Kanárskych ostrovoch, nezodpovedá charakteristikám pracovného miesta, na ktorom nakoniec pôsobia.

Zamestnané obyvateľstvo na Kanárskych ostrovoch - rozdelenie podľa profesie a pohlavia
Graf č. 9

Aj keď legálne imigrované obyvateľstvo vykazuje vyššiu mieru vzdelanosti ako domáce obyvateľstvo krajiny, imigranti a imigrantky sú oveľa viac vystavené nestálosti zamestnania, ktorá je inak typická pre obyvateľstvo s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, a toto sa prejavuje zvlášť vypuklo u žien, ktoré v porovnaní s domácim obyvateľstvom dosahujú dvojnásobnú mieru nezamestnanosti.
Legálni imigranti a imigrantky sa najvýraznejšie sústreďujú v sektore služieb. Legálne imigrantky tvoria väčšinu na najnižších pozíciách profesionálneho postupu. Imigrantky teda podliehajú dvojitej segregácii: ako imigrantky a ako ženy.

Obyvateľstvo zamestnané v najdôležitejších odvetviach hospodárstva, Kanárske ostrovy 2001



2.3 Ako segregácia pri príprave na povolanie ovplyvňuje segregáciu na pracovnom trhu
Výskum o profesionálnej segregácii realizovali Ženské výbory pri štyroch najdôležitejších odborových zväzoch na Kanárskych ostrovoch v rámci témy Skúmanie rovnosti. Realizoval sa ako súčasť projektu EQUAL SABINA (2004). Výsledky svedčia o tom, že rovnaké vzorce ako pri segregácii, ktorá sa prejavuje v príprave na povolanie, sa prejavujú aj pri vstupe žien na pracovný trh a segregácia, ktorá sa prejavuje v príprave na povolanie, sa premieta do segregácie na pracovnom trhu.

Z výsledkov výskumu vyplýva, že povolania, ktoré sú ženám ponúkané, veľmi úzko súvisia s tým, aké povolania si ženy samy vyberajú. Občas niektoré študentky neberú do úvahy očakávania, ktoré sa na ne kladú v súvislosti s rodovými, kultúrnymi a sociálnymi stereotypmi, a vyberú si štúdium odboru, ktorý sa považuje za tradične mužský. Po ukončení štúdia však pri hľadaní zamestnania mávajú problémy na konkurzoch, a ak aj získajú zamestnanie, ich práca sa hodnotí nižšie.

2.3.1. Pracovné miesta dostupné pre ženy
Výskum vychádzal z celkového počtu 610 pracovných ponúk, ktoré boli počas šiestich týždňov publikované v štyroch periodikách s najväčším nákladom na Kanárskych ostrovoch. Z výsledkov výskumu vyplýva niekoľko zásadných záverov, ktoré sa týkajú segregácie pri príprave na povolanie a jej dopadu na zamestnanosť žien.

Z celkového počtu 534 analyzovaných ponúk na pracovné miesta, ktorých predpokladom bola nejaká kvalifikácia len v 206 prípadoch (38,7 %), sa pre výkon daného povolania vyžadovalo formálne vzdelanie alebo iný druh prípravy. V rámci požadovaných podmienok najvyššie percento predstavovali oba stupne vysokoškolského vzdelania, potom nasledovali veľmi konkrétne druhy vzdelania, pri ktorých sa nevyžadovalo ukončenie bakalárskeho štúdia.

Úroveň formálneho vzdelania, ktoré sa vyžaduje v ponukách práce
Graf č. 10


Ako však vyplýva z nasledujúceho grafu, ponúkané pracovné miesta, ktoré súvisia s riadiacou funkciou a mocou, získavajú takmer výlučne muži (89,75 %), a to napriek tomu, že viac žien má vysokoškolské tituly ako muži - približne o 8 % (podľa výskumu Národného úradu práce /INE, ktorý bol publikovaný v roku 2004). Táto skutočnosť vedie k takzvanej vertikálnej segregácii, ktorá umiestňuje ženy na najnižších pozíciách v profesionálnom zaradení.

Ponuky práce pre odborné a riadiace pozície
Graf č. 11



Tieto údaje potvrdzujú teóriu o existencii a o upevňovaní skleného stropu, ktorý existuje v štruktúrach pracovného trhu a vedie k priamej diskriminácii žien. Nízka účasť žien na rozhodovacích pozíciách je najvýraznejšie dokumentovaná faktom, že ženy zastávajú len 3 až 5 % pozícií v rámci výkonnej moci vo svete, aj keď na druhej strane špecializované výskumy dokazujú, že firmy a spoločnosti, ktoré majú vyšší počet žien na vedúcich pozíciách, majú o 35 % vyšší zisk ako tie, ktoré riadia výlučne muži (http://www.cgt.es/)

2.3.1. Procesy osobného výberu
Existujú aj iné mechanizmy, ktoré síce v procese výberu pôsobia zdanlivo objektívne, no v skutočnosti tento proces deformujú a vytláčajú ženy z výrobných sektorov, ktoré sú považované za „mužské“. Sú to práve sektory, ktoré majú v kolektívnych zmluvách zakotvené lepšie platové a pracovné podmienky (oblasť technológií a priemyslu atď.). Týmto spôsobom sa prostredníctvom nepriamej diskriminácie vytvára priestor pre takzvanú horizontálnu segregáciu, ktorá odsúva ženy do zamestnaneckých sektorov súvisiacich s povolaniami, tradične vykonávanými v súkromnej sfére.

Tento problém je už zachytený aj v španielskom práve, konkrétne v opatrení, ktoré vydal Najvyšší justičný tribunál Kantábrie (č.1661/05), kde sa konštatuje, že samotný pracovný trh, ktorý neponúka ženám výber tradične „mužských“ programov zameraných na prípravu na zamestnanie, ako aj samotných zamestnaní, a to predovšetkým presadzovaním diskriminačných praktík, ktoré bránia ženám v prístupe k určitým povolaniam, vydáva jasný signál aj prípadným ďalším záujemkyniam o tieto povolania, čím ďalej upevňuje rodovú segregáciu aj v príprave na povolanie.

Na základe právnych východísk tohto opatrenia sa za nepriame diskriminačné praktiky, ktoré spoločnosti často používajú pri výbere ľudí na konkrétnu pozíciu a pri postupe na vyššiu pozíciu, považujú také požiadavky, ktoré nie sú potrebné na obsadenie konkrétnej pracovnej pozície a v ktorých sa skrýva zámer vylúčiť nejakú sociálnu skupinu, v tomto prípade ženy. K týmto praktikám patrí: požadovanie titulov nesúvisiacich s konkrétnym pracovným zaradením, najmä takých, ktorých držiteľmi sú častejšie muži; požadovanie nejakého vopred určeného vzhľadu a pod.

Do tejto skupiny patria aj rôzne testy a osobné pohovory, ktoré môžu byť nástrojom diskriminácie, lebo sú také subjektívne, že sa v nich môžu ľubovoľne prejaviť spoločenské predsudky o odlišných profesionálnych schopnostiach žien a mužov.
K všetkým týmto rodovo podmieneným predsudkom sa pripájajú rasové a kultúrne predpojatosti voči imigrantskému obyvateľstvu, a to na vertikálnej aj na horizontálnej úrovni, čo má ešte výraznejší dopad na imigrantky. Bez ohľadu na úroveň vzdelania sú imigrantky pochádzajúce z iných krajín než z Európskej únie odkázané na tie najnižšie pozície v sektore služieb, alebo pracujú ako pomocníčky v domácnostiach a opatrovateľky. Znamená to, že týmto ženám sa automaticky prisudzuje nižšia zamestnateľnosť alebo prostitúcia ako jediná možnosť zárobku.

Naším cieľom je teda prekonávať tieto predsudky a pomáhať zvyšovať úroveň vedomia učiteliek a učiteľov, ako aj študentiek a študentov tak, aby sa škola mohla stať činiteľkou zmeny a mohla ovplyvňovať sociálne prostredie, predovšetkým pracovné prostredie, a tak pomáhala eliminovať stereotypy a falošné predstavy, ktoré obmedzujú dievčatá a chlapcov v ich rozhodovaní o budúcom povolaní.

2.4. Kolektívne zmluvy a nízka zamestnanosť ako faktory, ktoré podporujú segregáciu povolaní

Kolektívne zmluvy sú právnym rámcom, ktorý stanovuje dohodu medzi zamestnancom a zamestnaneckými odbormi a upravuje pracovné podmienky týkajúce sa všetkých oblastí konkrétneho podniku alebo spoločnosti.

Obsah kolektívnych zmlúv môže – či už konkrétnymi opatreniami, alebo naopak tým, že niektoré otázky zanedbá alebo nepomenuje – zosilniť akýkoľvek druh diskriminácie, ktorá sa vyskytuje na pracovnom trhu (na základe etnického pôvodu, rodu atď.), prípadne môže diskrimináciu prinajmenšom udržiavať.

Podrobná analýza 23 kolektívnych zmlúv s pôsobnosťou na Kanárskych ostrovoch, ktorá vznikla pre potreby projektu EQUAL ARIADNA (2004), priniesla niektoré závery týkajúce sa zamestnaneckej segregácie:

• Väčšina analyzovaných zmlúv neobsahovala objektívne a kontrolovateľné ustanovenia o prijímaní do zamestnania a o postupe v zamestnaní, čo by vysvetľovalo spomenutú teóriu o svojvoľnosti osobných výberových procesov.
• V zmluvách veľmi často chýba presný opis konkrétnych pracovných pozícií a ich ohodnotenia, ako aj konkrétnych príplatkov spojených s vykonávaním konkrétnych funkcií či povinností, ako aj kvalifikačných požiadaviek na danú pracovnú pozíciu. To má za následok svojvoľné určovanie odmien (základný plat a príplatky) v každom druhu zamestnania podľa toho, či konkrétnu pozíciu zastáva muž, alebo žena. Takto sa práca žien systematicky podhodnocuje, čo potvrdzujú údaje Národného štatistického úradu o mzdovej diskriminácii na Kanárskych ostrovoch, ako aj fakt, že vo viacerých kolektívnych zmluvách sa vyššie pracovné pozície naďalej označujú v mužskom rode a nižšie zasa v ženskom rode.

Závery najnovšieho prieskumu Národného štatistického úradu o platovej štruktúre, uskutočneného v roku 2002 a publikovaného 16. novembra 2004, svedčia o podhodnocovaní práce žien v porovnaní s priemerným ročným zárobkom.


Rozdiely v ohodnotení práce mužov a žien v percentách
Graf č. 12




Zdroj: Prieskum Národného štatistického úradu o mzdovej štruktúre 2002, 2004

Podľa tohto prieskumu „je rozdiel zrejmý pri porovnaní finančného ohodnotenia žien a mužov s rovnakým titulom. Vo všeobecnosti platí, že priemerná mzda žien bola nižšia než mzda mužov o viac ako 30 % pri dosiahnutí rovnakej úrovne vzdelania. Prekvapivé je aj to, že celkovo (bez rozlišovania úrovne vzdelania) je rozdiel o niečo menší, a to v dôsledku toho, že počet žien s vyšším akademickým vzdelaním, a teda aj s vyšším finančným ohodnotením, je vyšší než počet mužov. Žien s univerzitným vzdelaním je 25 %, pričom mužov s takýmto vzdelaním je 16 %.“ ( INE: Encuesta de Estructura Salaria, 2004.)

Ďalším aspektom, ktorý kolektívne zmluvy zachytávajú v nedostatočnej miere alebo ho nezachytávajú vôbec, sú rôzne druhy zmlúv, ako aj rôzna pracovná doba u žien a u mužov, čo sa tiež odráža v rozdieloch vo finančnom ohodnotení. Dôkazom toho je aj fakt, že 80 % ľudí zamestnaných na čiastkový pracovný úväzok tvoria ženy a ich finančné ohodnotenie je o 50 % nižšie ako celková priemerná mzda (Národný štatistický úrad, 2004).

Graf č. 13
Priemerný ročný plat podľa dosiahnutého vzdelania
Priemerné rozdiely v plate vyjadrené v percentách



Zdroj: Výskum mzdovej štruktúry, Národný štatistický úrad 2002. Výskum bol uverejnený 16. novembra 2004.

Čo sa týka typológie pracovných zmlúv imigrantov a imigrantiek pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie, je pre ne typická náhodnosť a dočasnosť. V mnohých prípadoch títo ľudia nemajú nijaký zmluvný vzťah, preto ani nemajú presne definovanú náplň práce. Práve v dôsledku tejto skutočnosti pracujú imigrantky bez časového obmedzenia a obsadzujú akékoľvek pracovné miesta, takže sa nemôžu ďalej vzdelávať a školiť, a tým si ani zvyšovať kvalifikáciu alebo získavať potrebné vzdelanie na to, aby mohli zastávať špecializovanejšie pracovné miesta.

Existujú aj špeciálne pracovné podmienky, na ktoré sa nevzťahujú kolektívne zmluvy, napríklad rôzne pomocné práce vykonávané priamo v domácnostiach alebo na objednávku pre domácnosti, pričom tieto práce vykonávajú predovšetkým ženy, a to najmä imigrantky. Ich finančné ohodnotenie, pracovné podmienky či nárok na zdravotné a sociálne poistenie sa neberú do úvahy, hoci sú inak bežne zakotvené v ostatných kolektívnych zmluvách vychádzajúcich zo Zákonníka práce.

Takéto pracovné podmienky vyúsťujú do polozamestnanosti, ktorá dosahuje úroveň absolútneho nedostatku právnej a sociálnej ochrany, pretože si treba uvedomiť, že vo väčšine prípadov nemajú tieto ženy nijakú možnosť právne si uplatňovať svoje nároky.
Medzikultúrne hľadisko by nemalo zahŕňať len imigrované obyvateľstvo, ale aj ostatné skupiny, ktoré žijú na Kanárskych ostrovoch už po generácie a ktoré sú neustále kultúrne a sociálne odmietané, čo sťažuje ich vzdelanostnú a pracovnú integráciu. Patrí sem napríklad rómska komunita; väčšina jej členov a členiek sa venuje najmä podomovému predaju.

Je teda zrejmé, že kultúrna diferenciácia má veľký vplyv na pracovnú integráciu, na to, ako môže ktorá skupina obyvateľstva vykonávať dané profesie, aj na to, aké má možnosti sociálneho rastu a spoločenskej integrácie, a to najmä vzhľadom na negatívne prijímanie týchto rozdielov zo strany domáceho obyvateľstva, čo sa prejavuje aj na postojoch spoločností, aj na kultúre práce.

Poznanie tejto skutočnosti, jej príčin a bezprostredných dôsledkov a uvedomenie si úzkeho vzťahu medzi segregáciou v príprave na povolanie a segregáciou na trhu práce musí tvoriť dôležitú časť v prevencii nerovnosti počas prípravy študentov a študentiek na povolanie, a to s cieľom začleniť do školského prostredia princíp rovnosti príležitostí ako samozrejmú hodnotu spravodlivosti a rovnosti, platnú pre všetkých a pre všetky počas celého životného cyklu, hodnotu, na ktorú nemožno za nijakých okolností rezignovať.