ruzovyamodrysvet.sk

Matematika a prírodné vedy sa – nielen – u nás tradične považujú za doménu mužov. Imperatív ružového a modrého sveta našim deťom od malička vštepuje, že chlapci sú budúci objavitelia, vynálezci a vedci, ktorých poslaním je poznávať a následne posúvať hranice ľudského poznania. Ešte stále sa často stretávame s názorom, že vedecké a exaktné myslenie nie sú ženám dané a vlastné – termín „ženská logika“ je negatívnym hodnotením nelogického až nezmyselného úsudku. Veľa žiačok a študentiek v škole naráža na bariéru predsudku, že ženy sú síce snaživé, dokonca vedia byť aj systematické a dôsledné, ale zaostávajú v logickom úsudku a tvorivosti. Jednoducho „na to nemajú“. Mnohé dievčatá tento postoj odradí od záujmu o matematické a prírodné vedy.

Skúsenosti, ako predchádzať takémuto predpojatému prístupu, narúšať prevládajúci rodový stereotyp, a vytvoriť tak prostredie, ktoré by bez pocitu odcudzenia a marginalizácie v rovnakej miere podporilo talent, schopnosti a záujmy chlapcov aj dievčat, boli ťažiskom seminára s rakúskou expertkou na rodovo citlivú pedagogiku Renate Tanzberger. Predmetom stretnutia bolo uplatňovanie rodovo citlivého prístupu v rakúskom školstve a vzdelávaní a rodovo spravodlivá didaktika v matematike a prírodných vedách.

Rodovo citlivá pedagogika
Rodovo citlivá pedagogika reflektuje skutočnosť, že dievčatá a chlapci prechádzajú rozdielnou socializáciou, majú rôzne záujmy, skúsenosti, silné i slabé stánky. Rodovo citlivá pedagogika neponúka jednoduché a priamočiare riešenia, nie je to jednoduchý recept na zmenu situácie. Jej súčasťou je najmä vzťah medzi vyučujúcimi a ich žiačkami a žiakmi a reflexia prostredia, v ktorom odovzdávanie a osvojovanie si vedomostí prebieha.

Je preto dôležité pristupovať k vyučovaniu hravo a tvorivo. Jeden z inovatívnych metodických postupov predviedla Renate Tanzberger hneď na začiatku seminára: účastníčky a účastníci sa predstavovali a zoznamovali prostredníctvom portrétov žien, nositeliek Nobelovej ceny v rôznych oblastiach. Zúčastnené si vybrali po jednom portréte a mali za úlohu zdôvodniť svoju voľbu. Tak sa postupne navzájom predstavili a zároveň spoznali aj – sčasti predtým neznáme - nositeľky Nobelovej ceny v oblastiach, ako je matematika, fyzika, biológia, mierové aktivity a pod. Podobnú metódu možno použiť aj pri práci v triede: deti si môžu predstavovať, aký asi bol život týchto žien, porovnávať svoje predstavy so skutočnosťou a konfrontovať ich s vlastnými skúsenosťami.

EfEU – vypracovávanie feministických modelov výchovy a vyučovania
Na úvod prezentovala Renate Tanzberger činnosť rakúskej organizácie EfEU (Erarbeitung feministischer Erziehungs- und Unterrichtsmodelle), kde pôsobí ako kľúčová členka. EfEU sa od svojho vzniku v roku 1986 zameriava na vypracovávanie feministických modelov výchovy a vyučovania. Cieľom organizácie je senzibilizácia odbornej i širokej verejnosti na problematiku rodových stereotypov a na mechanizmy a dynamiku ich fungovania v škole, vo vzdelávaní, vo výchove a v širšom spoločenskom kontexte s cieľom podporiť zmenu existujúcich mocenských pomerov. K početným aktivitám organizácie patrí prevádzkovanie odbornej knižnice, realizácia výskumných projektov, ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníčok a pracovníkov, evaluáciu školských projektov rodovo citlivej pedagogiky, publikačná činnosť, organizovanie konferencií, rodové expertízy (napríklad učebných plánov) alebo poradenstvo pre školy. Príklady aktivít uviedla Renate Tanzberger v kontexte konkrétnych situácií na rakúskych školách, ako aj v kontexte zákonov a spôsobu, akým tieto témy vníma rakúska spoločnosť.

Problematika koedukácie
Súčasné modely feministickej pedagogiky v Rakúsku hľadajú odpovede aj na otázky súvisiace s koedukáciou dievčat a chlapcov. V Rakúsku zaviedli koedukáciu na školách až v roku 1975. S jej zavedením sa spájali nádeje na uplatnenie rovnosti vo vzdelávaní dievčat a chlapcov. No ako sa ukázalo, koedukácia ako taká ešte nevytvára prostredie rovnako priaznivé pre chlapcov aj dievčatá a okrem pozitív môže mať aj negatívne dopady na realizáciu vzdelávacieho a tvorivého potenciálu dievčat. Štúdie interakcií medzi vyučujúcimi a žiačkami a žiakmi preukázali, že v triede s rovnakým pomerom dievčat a chlapcov sa dve tretiny pozornosti vyučujúcich sústreďujú na chlapcov. Rodovo spravodlivá didaktika berie do úvahy túto často nevedomú rodovú zaujatosť a ponúka pedagogické prístupy, ktoré sa snažia o spravodlivé vytváranie priestoru pre sebarealizáciu chlapcov a dievčat, napr. vedomým striedaním pozornosti venovanej výlučne dievčatám alebo výlučne chlapcom počas vyučovania, ustanovením „dvojitého“ predsedníctva triedy (dievča a chlapec) a celkovo rodovo citlivou prácou s oboma pohlaviami.

Súčasťou diskusie je aj otázka pozitívnych vzdelávacích a výchovných efektov čisto dievčenských tried najmä vo vyšších ročníkoch základnej školy a na stredných školách. V súčasnosti nie sú v Rakúsku čisto dievčenské alebo chlapčenské školy či triedy zakázané, pokus o zriadenie dievčenskej triedy na jednej z viedenských stredných škôl však stroskotal na reakciách odbornej verejnosti i okolia. Trieda vzbudzovala od svojho vzniku nielen záujem médií, ale aj odmietavé reakcie kompetentných osôb, ktoré zastávali názor, že takýto prístup sa nezhoduje s princípom koedukácie. Tento argument bol však podľa mnohých iba zámienkou zakrývajúcou skutočnosť, že naozajstným problémom boli feministické východiská fungovania triedy a prístupu učiteliek. No i napriek tomu, že trieda po dvoch rokoch zanikla, pocítili žiačky priaznivý vplyv vzdelávania v rodovo homogénnej skupine. Podľa ich vlastného hodnotenia, ale aj podľa hodnotenia rodičov a učiteliek sa dievčatá naučili preberať za seba zodpovednosť, neboli také ústupčivé ako ich vrstovníčky v zmiešaných triedach a vedeli sa lepšie presadiť. Negatívnou skúsenosťou bol veľký tlak okolia. Nepriateľské a odsudzujúce reakcie („tie lesby“) boli na dennom poriadku. Aj pre tieto skutočnosti riaditeľka a učiteľky hodnotia síce zriadenie dievčenskej triedy veľmi pozitívne, vravia však, že za rovnakých podmienok by sa do takéhoto projektu už nepustili.

Obsah vyučovania – predmety a učebnice
V rakúskych školách boli ešte donedávna niektoré predmety striktne rodovo rozdelené – vedenie domácnosti pre dievčatá a polytechnické vyučovanie pre chlapcov. Toto rozdelenie už nie je záväzné, no napriek tomu si väčšina dievčat stále volí predmet vedenie domácnosti, resp. práca s textilom, zatiaľ čo chlapci si vyberajú hlavne technické vzdelávanie. Zvyšuje sa počet dievčat, ktoré sa rozhodujú pre technické práce, no keďže spoločensky je technická oblasť cenená vyššie , chlapci si predmet s nižšou prestížou vyberajú len zriedka. Rodový stereotyp sa tak materializuje v dôležitosti, ktorú spoločnosť pripisuje rôznym druhom práce. Pedagogické skúsenosti ukazujú, že aj vzhľadom na prípravu na budúce povolanie je dôležité, aby oba predmety boli súčasťou povinného minima pre dievčatá a chlapcov rovnako. Úplná voľnosť výberu môže byť v tomto prípade z pohľadu rodovo nestereotypného prístupu kontraproduktívna – keďže voľba predmetov nie je oslobodená od spoločenského kontextu, očakávaní a hodnotení.

Na šírení rodových stereotypov, ovplyvňujúcich výber povolania dievčat a chlapcov, sa aj v Rakúsku vo veľkej miere podieľajú školské učebnice. Úroveň rakúskych učebníc je rôzna, no podľa slov Renate Tanzberger ani jedna nie je úplne rodovo citlivá.
Renate Tanzberger prezentovala viacero úrovní, na ktorých treba s rodovo citlivou výchovou začať:

• interakcia – miera pozornosti, ktorú vyučujúce a vyučujúci venujú dievčatám a chlapcom (ak je v triede rovnaký počet chlapcov a dievčat, dve tretiny pozornosti sa venuje chlapcom; ak je miera pozornosti rozdelená rovnomerne, vzniká dojem, že dievčatá sú zvýhodnené);
• učebnice (väčšina učebníc stále reprodukuje rodové stereotypy);
• jazyk (používaný jazyk zneviditeľňuje ženy v spoločnosti a podporuje rodové stereotypy);
• obsah vyučovania (obsahová rovina vyučovania nie je prispôsobená záujmom dievčat a chlapcov);
• školské štruktúry a zákony.

Rodovo citlivé vyučovanie matematiky
Ťažiskom druhej časti seminára bolo rodovo citlivé vyučovanie matematiky. Zmeny vo vyučovaní matematiky tak, aby bolo rovnako vhodné a príťažlivé pre dievčatá a chlapcov, možno podľa Renate Tanzberger urobiť na viacerých rovinách.

Obsahová rovina

• Zistiť, ktoré témy zaujímajú dievčatá / chlapcov a tieto intenzívnejšie zakomponovávať do vyučovania matematiky.
• Pri slovných príkladoch zohľadňovať prostredie, v ktorom deti žijú.
• Predstavovať nielen slávnych matematikov, ale aj slávne matematičky.
• Urobiť na ulici anketu na tému „matematika“ a prípadne ju aj vyhodnotiť podľa pohlavia: Aký vzťah máte k matematike? Prečo? Ako ju využívate vo svojom živote? a pod.
• Spolu so žiačkami a žiakmi analyzovať z rodového hľadiska používanú učebnicu matematiky.
• Vymýšľať si vlastné príklady s rodovou témou (napr. priemerná mzda žien a mužov).

Didakticko-metodická rovina

• Chápať matematiku ako živý proces, do vyučovania intenzívnejšie zapájať komunikačné schopnosti, hľadať riešenia spoločne.
• Dať na úlohy dostatok času, aby žiačky a žiaci nemuseli pracovať pod časovým tlakom. Výskumy ukázali, že najmä dievčatá reagujú na takýto tlak zhoršeným výkonom.
• Tematizovať prístup žiačok a žiakov k matematike, k riešeniu problémov.
• Akceptovať chyby a neúspechy ako súčasť procesu poznávania.
• Uplatňovať spôsob práce orientovaný na spoluprácu, nie na konkurenciu.
• Snažiť sa o neohrozujúcu atmosféru na vyučovaní.
• Prehodnocovať priraďovanie príčin úspechu, resp. neúspechu. Dievčatá často považujú akúkoľvek chybu v riešení za svoje zlyhanie, príčinu hľadajú v sebe, chlapci hľadajú príčinu v zadaní, okolí a pod.

Organizačná forma

• Používať rozmanité metódy.
• V niektorých fázach vyučovania pracovať v rodovo homogénnych skupinách.

Jazyk

• Oslovovať žiačky používaním koncoviek ženského rodu. Zviditeľňovať ženy používaním rodovo korektného jazyka.

Význam matematiky pre plánovanie povolania a života

• Pozývať na prednášky a diskusie ženy a mužov pracujúcich v oblasti matematiky, prírodných vied a techniky.
• Tematizovať plánovanie životnej, resp. profesnej budúcnosti dievčat a chlapcov.

Seminár s Renate Tanzberger vyvolal u účastníčok a účastníkov veľký ohlas a prejavili záujem o jeho pokračovanie. Preto sa 13. septembra 2007 v rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk uskutočnil ďalší seminár s touto rakúskou expertkou venovaný rodovej deľbe práce a profesnej orientácii dievčat a chlapcov.


Ak vás téma rodovo citlivej didaktiky zaujíma, v knižnici Aspektu (link) pribudli vďaka daru od Renate Tanzberger aj nasledovné publikácie:

Berufsorientierungslehrplan für Mutige. Vydané v rámci rakúskeho projektu mut! – Mädchen und Technik

BISSUTI, Romeo – WAGNER, Günter – WÖLFL, Georg: Stark! Aber wie? Methodensammlung und Arbeitsunterlagen zur Jungenarbeit mit dem Schwerpunkt Gewaltprävention. 2002. Wien : Bundesministerium für Bildung, Wissenschaft und Kultur. 64 strán. ISBN 3-85031-007.

LEEB, Philipp – TANZBERGER, Renate – TRAUNSTEINER, Bärbel: Gender – Gleichstellung – Geschlechtergerechtigkeit. Texte, Unterrichtsbeispiele, Projekte. Wien 2007

SCHNEIDER, Claudia: Leitfaden für geschlechtssensible Pädagogik für Betreuungs- und Bildungseinrichtungen für Kinder im Alter von 0 bis 10 Jahren. Wien : Frauenabteilung der Stadt Wien – MA 57. 68 strán.

SCHNEIDER, Claudia (et. al.): Unterrichtsprinzip Erziehung zur Gleichstellung von Frauen und Männern. 2003. Wien : Bundesministerium für Bildung, Wissenschaft und Kultur. 130 strán. ISBN 3-85031-023-X.

STERNBERG, Sandra – WINKLER, Daniela: Spurensuche. Eine Entdeckungsreise durch die Berufsorientierung für Eltern und Töchter. Graz : Mafalda. 58 strán.

TANZBERGER, Renate (ed.): Begabungsförderung durch Geschlechtssensibiltät in Mathematik, Naturwissenschaften und Technik. 2005. Wien : Bundesministerium für Bildung, Wissenschaft und Kultur, Abteilung für Gender Mainstreaming und geschlechtsspezifische Bildungsfragen. 114 strán. ISBN 3-85031-054-X.

VOGEL-GOLLHOFER, Claudia – ENNEMOSER, Maria: mut! Mädchen und Technik- Die top 10 der mut!igen Mädchenförderung. 2004. Wien : mut! Mädchen und Technik. 112 strán.