ruzovyamodrysvet.sk

Podľa definície OSN je násilie na ženách „akýkoľvek násilný čin, založený na rodovej nerovnosti, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu žien, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote“.

Násilie na ženách, alebo rodovo podmienené násilie, je nielen dôsledkom nerovnosti medzi ženami a mužmi, ale aj jednou zo zásadných prekážok v prekonávaní rodovej nerovnosti a závažným porušovaním ľudských práv žien. Podľa údajov niekoľkých agentúr OSN (napr. WHO, UNIFEM, UNESCO) má násilie na ženách vážny dopad na fyzické aj psychické zdravie žien a výrazne obmedzuje ich vzdelávacie aj ekonomické možnosti a právo na dôstojný život. Násilie na ženách je jednou z prekážok rozvoja rodovo spravodlivej demokratickej spoločnosti.

Podľa výskumov Inštitútu pre verejné otázky spomedzi dospelých žien žijúcich v partnerskom vzťahu je v Slovenskej republike vystavených násiliu zo strany partnera až 25 % žien, pričom 11 % zažíva vyhranený násilný vzťah. Najčastejšie sa násilie objavuje v manželskom vzťahu, v ktorom sú až v 85 % prípadov prítomné deti. Násilie zasahuje ženy v rôznych obdobiach života od detstva po dospelosť. Dochádza k nemu v rodine, v práci, v škole, v rovesníckych skupinách, na verejnosti. Nadobúda rozmanité formy – od fyzického a sexuálneho cez psychické a sociálne až po ekonomické násilie. Zažívajú ho ženy rozličného vzdelania, sociálno-ekonomického postavenia, etnickej príslušnosti, vierovyznania; ženy z mestského i vidieckeho prostredia.

Násilie na ženách je u nás problémom, o ktorom sa mlčí. Obklopuje ho množstvo mýtov a predsudkov, a to nielen v laickej, ale aj v odbornej verejnosti. Príčinou pretrvávania mýtov spojených s násilím na ženách a jeho bagatelizovania až tolerovania je o. i. rodovo stereotypná socializácia, teda vzorce správania a uvažovania, ktoré sú nám v procese výchovy sprostredkovávané. Chlapci sa ich prostredníctvom učia, že násilie je súčasťou maskulínneho správania, zatiaľ čo ženská rola dievčatám predpisuje, že majú trpieť, odpúšťať a pasívne prijímať svoj „ženský údel“. Tieto vzorce sa deťom odovzdávajú v rodine, v škole i v prostredí neformálnej výchovy. Preto sa medzinárodné spoločenstvo zaviazalo vykonať opatrenia na odstránenie stereotypných predstáv o mužskosti a ženskosti z výchovy a vzdelávania a Slovenská republika sa k týmto záväzkom svojim podpisom prihlásila (napr. CEDAW).

V súvislosti s násilným správaním je veľmi závažné najmä zistenie, že jedna z najdôležitejších príčin násilného správania chlapcov a mužov vyplýva z pocitu zlyhania pri napĺňaní požiadaviek tradičnej mužskej rodovej roly. Preto zohráva rodovo citlivá výchova odmietajúca rodové stereotypy zásadnú úlohu pri prevencii násilia páchaného na ženách (Renate Egger: Rodovo citlivá pedagogika ako prevencia násilia).

V rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk sa týmito otázkami zaoberal seminár Vzorec štruktúrneho násilia a jeho vplyv na situáciu žien - obetí násilia v párových vzťahoch, ktorý viedla expertka na túto problematiku Monika Grochová. Seminár sa zameral na problémy spojené s násilím v rodine a v partnerskom spolužití. Okrem fyzického násilia, zažívajú ženy v párových vzťahoch aj sústavné emocionálne a psychické násilie, ktoré mnohé ženy považujú za horšie než telesné týranie.

§ 208 Trestného zákona SR definuje týranie blízkej osoby alebo osoby zverenej do starostlivosti alebo výchovy ako spôsobovanie fyzického alebo psychického utrpenia najmä
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie, alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku, alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav, alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie
alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.

Kontexty násilia v párových vzťahoch
Veľká časť párových vzťahov je poznamenaná nejakou formou násilia. Násilie sa prejavuje vo viacerých kontextoch, ktoré spája skutočnosť, že násilie slúži na vytvorenie a udržanie kontroly a moci. Násilnícki muži sú autoritárski, ale v istom zmysle sú aj otrokmi autorít.

1. Boj o moc vo dvojici
Týranie v kontexte žiarlivosti

• Prejavuje sa prehnanou žiarlivosťou a vlastníckymi postojmi, ktoré spôsobujú, že muži rôznym spôsobom obmedzujú slobodu žien, zastrašujú ich a v neskorších fázach na nich páchajú násilie. Muži od žien požadujú, aby boli nablízku vždy, keď ich potrebujú.

Kontext „žena plánuje rozchod“

• Plánovanie rozchodu môže, ale aj nemusí byť výsledkom obmedzovania a týrania v dôsledku žiarlivosti. Výsledky medzinárodných výskumov ukazujú, že počas rozchodu alebo rozvodu je riziko, že žena bude zavraždená svojím partnerom, päťkrát vyššie než inokedy.

Kontext každodenných konfliktov

• Tento kontext násilia vytvára a udržiava taký spôsob života, aký požaduje muž. Násilie je obyčajne nepretržité.

Násilie ako kompenzácia mužových slabých stránok

• Niektorí muži sa v dôsledku svojej vlastnej neschopnosti riadiť svoje životy a uplatniť sa v spoločnosti môžu pokúsiť vytvoriť zdanie moci aspoň vo svojich osobných vzťahoch, resp. násilím maskujú svoje závislosti.

Muži s násilníckymi sklonmi

• Títo muži sú násilní nielen voči svojim partnerkám, ale aj mimo rodiny.

2. Preberanie kontroly
Preberanie kontroly v súvislosti s domácim násilím znamená:

• rozkazovať
• riadiť všetko a vždy
• robiť rozhodnutia za oboch, bez súhlasu partnerky
• byť majetnícky, sledovať, kde partnerka je, s kým sa rozpráva, čo robí
• neustále kritizovať vzhľad, správanie a osobné vlastnosti
• kaziť povesť rozširovaním klebiet

3. Neférové očakávania

• keď si myslíte, že s vami partnerka musí vždy súhlasiť
• keď si myslíte, že vám partnerka nesmie oponovať na verejnosti
• keď ju smiete „vypočúvať“, ale ona nemá právo vypytovať sa vás
• keď si myslíte, že sa musí zaujímať o všetko, o čo sa zaujímate vy
• keď očakávate, že bude tolerovať všetky vaše nálady
• keď očakávate, že sa bude cítiť zodpovedná za vaše pocity, keď ste nešťastný
• keď si myslíte, že vy jej môžete byť neverný, ale ona vám nie

4. Znevažovanie žien
Znamená nebrať ženy vážne, čo sa prejavuje tak, že:

• ženy nepočúvate a nerešpektujete ich názory
• sa na ženy a dievčatá pozeráte ako na sexuálne objekty
• si myslíte, že dievčatá a ženy nie sú také múdre ako chlapci a muži
• si myslíte, že dievčatá a ženy sú priveľmi citlivé, emocionálne a iracionálne

Expertné analýzy ukazujú, že vzorec štruktúrneho násilia v individuálnych partnerských vzťahoch tvorí osem kategórií psychického násilia, ktoré poznáme z výskumu mučenia (viď Ann Jones: Nabudúce bude mŕtva. Týranie a ako ho zastaviť)

1.  Izolácia
2.  Vyčerpávanie a obmedzovanie
3.  Znevažovanie a ponižovanie
4.  Vyhrážky
5.  Demonštrácia moci
6.  Vynucovanie triviálnych činností
7.  Príležitostné prejavy náklonnosti
8.  Skreslené vnímanie

Tieto kategórie sú prítomné nielen v konkrétnych individuálnych vzťahoch, ale pôsobia aj ako princípy v širšom spoločenskom a kultúrnom kontexte a odrážajú sa sa v socializácii dievčat a žien. Tak sa násilie stáva prirodzenou súčasťou života žien, udržiava sa status quo. Kultúrne vzorce spoločenského násilia na ženách pomáhajú reprodukovať a udržiavať násilie páchaného na ženách na individuálnej úrovni v párových vzťahoch.

Premietnutie vzorca štruktúrneho násilia do kultúrno-spoločenskej roviny
1. Izolácia

• V párových vzťahoch poznačených násilím sú ženy veľmi často izolované od svojich príbuzných a priateľov, nesmú chodiť do práce, páchatelia im dokonca vypínajú aj telefón. Na celospoločenskej rovine má toto správanie základ v kultúrnych vzorcoch, ktoré tvrdia, že „žena patrí do domácnosti“, alebo „keď žiješ vo dvojici, patrí sa aby ste spolu trávili všetok čas“. Podľa týchto postojov sa žena má zameriavať predovšetkým na svoju rodinu, nepatrí sa, aby udržiavala vonkajšie vzťahy a považovala ich za rovnako dôležité, zatiaľ čo u muža sa považuje za samozrejmé, že bude rozvíjať vzťahy so svojim širším okolím – kamarátmi či kolegami.

2. Vyčerpávanie a obmedzovanie

• Vyčerpávanie a obmedzovanie v párových vzťahoch zahŕňa napríklad permanentné kontrolné telefonáty, opakované budenie v noci alebo úplné zavalenie prácou a neúmerné zaťaženie, odopieranie spánku a jedla, zvýšené nároky na udržiavanie hygieny či nároky smerujúce k dokonalosti, ako napr. „nikdy nie si dosť dobrá žena, matka, dcéra, milenka...“ Podobné správanie však môžeme pozorovať aj v širšom kontexte, napr. na niektoré deti vyvíjajú rodičia bežne nátlak pod hrozbou, že nedostanú najesť alebo nepôjdu spať, kým si nespravia úlohy, nenaučia sa a pod. Od dospelých žien sa dokonca automaticky očakáva, že sa na úkor svojho spánku postarajú o deti a budú k dispozícii v noci mužovi. Nepatrí sa, aby žena ráno „vylihovala“ v posteli a ženy, ktoré permanentne nevykonávajú nejakú prácu v domácnosti, sú vnímané ako „lenivé“. Odopieranie si jedla u dievčat a žien (ktoré je len zdanlivo dobrovoľné) súvisí s mýtom krásy a kultom štíhlosti. Okrem toho, že sa na ženy kladú vyššie nároky na čistotu a upravenosť, očakáva sa, že je jej povinnosťou sa postarať sa aj o čistou a upravenosť svojej rodiny a domácnosti. Väčšina žien vo svojom živote zažíva dvojité až trojité zaťaženie – pracujú v platenom zamestnaní a zároveň vykonávajú neplatenú prácu v domácnosti ako manželky a/alebo matky. Spoločnosť od žien očakáva, že sa okrem zamestnania budú v plnej miere venovať aj starostlivosti o rodinu a domácnosť (dvojitá záťaž), prípadne, že sa budú angažovať aj v širšej spoločenskej oblasti napr. v rámci svojich obcí či komunít (trojitá záťaž). Nie je to slobodná voľba žien – ak žena reálne niečo z týchto „povinností“ vypustí, tak jej okolie často dáva najavo, že by mala svoje správanie prehodnotiť, že by mala mať výčitky svedomia.

3. Znevažovanie a ponižovanie

• Znamená neustále podceňovanie ženy, napríklad výrokmi „si hlúpa, škaredá, si zlá matka, zlá manželka“. Znevažovaním je aj neplnenie si vyživovacej povinnosti, robenie si nárokov na neplatenú ženskú prácu, odopieranie ženám právo a možnosť rozhodovať o narábaní s peniazmi. Za znevažovanie považujeme tiež sexistické komentáre a vtipy. V širšom kontexte je znevažovaním žien reklama, ktorá vníma a zobrazuje ženy ako tovar, produkt na predaj.

4. Vyhrážky

• Rôzne vyhrážky, ako napríklad „nájdem si ťa všade, zničím ti život“, slúžia páchateľovi na neustále zastrašovanie obete. Na zastrašenie slúži aj stanovovanie kritérií, ktoré sú neprehľadné, nedosiahnuteľné a často protichodné. Zo širšieho hľadiska môžeme pozorovať, že ak ženy nespĺňajú určené, a často protichodné alebo nerealistické, spoločenské a kultúrne očakávania, sú za to trestané – odsúdením a odmietaním zo strany svojho okolia, ohováraním a pod.

5. Demonštrácia moci

• Je ďalším častým spôsobom kontroly. Žena musí prosiť o peniaze, večer nesmie odísť z domu, nemá prístup k rodinnému účtu, nesmie sa podieľať na rozhodovaní. Z hľadiska spoločenských noriem sa takéto správanie zakladá na vzorcoch a princípoch, ktoré bránia ženám v prístupe k majetku alebo tento prístup obmedzujú a ktoré zamedzujú alebo sťažujú ich prístup k rozhodovaniu. Prejavujú sa v postojoch považujúcich za normálne a samozrejmé, že sa o veciach, ktoré majú dopad na život a postavenie žien v rodine a spoločnosti, rozhoduje bez ohľadu na názor žien.

6. Vynucovanie triviálnych činností

• V partnerskom vzťahu sa prejavuje požiadavkami ako napr., že obed musí byť na stole presne o dvanástej, alebo uteráky musia byť poskladané len určitým spôsobom. Patrí sem aj predstava, že menejcenná práca a práca v ponižujúcom prostredí je normálnou a prirodzenou súčasťou života žien (mnohé nepríjemné práce spojené napr. so starostlivosťou o deti a chorých vykonávajú ženy) a názor, že takáto deľba práce súvisí s biologickým vybavením žien a s ich geneticky danou schopnosťou prežiť aj v neúnosných podmienkach.

7. Príležitostné prejavy náklonnosti

• Občasné prejavy náklonnosti v partnerskom vzťahu poznamenanom násilí sú pre páchateľa stratégiou, aby si obeť k sebe pripútal, napríklad nečakaným darom alebo rodinným výletom, po ktorom rodina už dávno túžila. V širšom kontexte sem patria formálne prejavy zdvorilosti voči ženám v priebehu výsluchov, súdnych pojednávaní a na stretnutiach s pomáhajúcimi profesiami, ale aj v bežnom profesionálnom živote. Navonok pôsobia ústretovo, ale ich výsledky sú v neprospech obete.

8. Skreslené vnímanie

• Spôsobuje, že sa žena často domnieva, že si za násilie môže sama, že nestojí za nič, alebo považuje obmedzujúcu žiarlivosť svojho muža za dôkaz jeho veľkej lásky. Obete násilia často trpia pocitmi viny. V širšom kontexte pozorujeme, že pocitmi viny trpí mnoho žien najmä v súvislosti s napĺňaním úlohy ženy, matky a pod. V podstate vlastne žiadna žena nespĺňa spoločenské predstavy o ženách, ktoré im predkladá naša kultúra. Pocity viny sú často len domnelo spojené s konkrétnym uchopiteľným základom. Keď sa pozrieme na požiadavky, ktoré by mali ženy ideálne spĺňať, zistíme, že sú nekonzistentné, protichodné, nerealistické - sú to nadmerné očakávania.

Rakúska expertka na rodovo podmienené násilie Renate Egger zdôrazňuje najmä skutočnosť, že ženy nie sú vystavené týmto ôsmim kategóriám psychického týrania len v situáciách násilia. Tieto kategórie týrania pôsobia jednotlivo alebo aj všetky naraz prostredníctvom kultúrnych noriem a spoločenských praktík. V kontexte sexistickej spoločnosti a rodovo špecifickej socializácie nielenže tieto násilnícke štruktúry existujú, ale javia sa ako celkom normálne. Ako zdôrazňuje Renate Egger, spolupáchateľstvo žien na probléme násilia na ženách spočíva v tom, že ženy svojím správaním podporujú a udržujú pri živote existujúci systém. Kvôli svojmu vlastnému pocitu bezmocnosti sa solidarizujú s mocnými. A vyčleňujú, vytláčajú zo spoločnosti iné ženy, aby ony samy nestratili svoj status.

Čím môžeme prispieť k zmene?

• Podieľať sa na zlepšení sociálneho postavenia žien ovplyvňovaním spoločenských determinatov ich nerovnosti.
• Solidarizovať sa so ženami.
• Prelamovať izoláciu.
• Poskytovať možnosť spolupráce.
• Zaoberať sa vlastnými predsudkami a rodovými stereotypmi.
• Spájať poznatky o problematike rodových stereotypov s praxou.
• Žiť podľa toho, čomu veríme.

Piata žena: aktivity mimovládnych organizácií
O donedávna ešte výrazne tabuizovanej téme násilia na ženách na Slovensku sa začalo výraznejšie hovoriť najmä na základe celonárodných kampaní o násilí páchanom na ženách, ktoré od roku 2001 zorganizovala Iniciatíva Piata žena. Kampane sú výsledkom spolupráce viacerých mimovládnych organizácií (Aspekt, Pro Familia, Fenestra, Aliancia žien Slovenska, Esfem – za rodinu bez násilia, Možnosť voľby – za dodržiavanie ľudských práv žien a detí, Podisea).
V roku 2007 sa v spolupráci zastúpenia Rady Európy v SR, Ministerstva práce, rodiny a sociálnych vecí SR a mimovládnych organizácií pripravuje slovenská verzia kampane Rady Európy proti násiliu na ženách.

Monika Grochová bola v rokoch 1998-2005 kľúčovou osobnosťou Záujmového združenia žien Fenestra a výkonnou riaditeľkou Krízového centra Fenestra, kde pracovala v oblasti poradenstva pre ženy – obete násilia, lektorsky sa podieľala na vzdelávacích aktivitách organizácie  a na príprave a realizácii viacerých kampaní proti násiliu na ženách (Kampaň Piata žena, projekt V-DAY, projekt Umlčané svedkyne). V súčasnosti pracuje ako školiteľka pre personálny rozvoj v Allianz-Slovenská poisťovňa a.s. a externe prednáša na Katedre psychológie UPJŠ v Prešove.

Použitá literatúra k semináru:
Ann Jones: Nabudúce bude mŕtva. Týranie a ako ho zastaviť
Judith Lewis Herman: Trauma a uzdravenie
Renate Egger: Násilie a rodové stereotypy
Renate Egger: Rodovo citlivá pedagogika ako prevencia násilia
Renate Egger: Rodovo citlivá práca s chlapcami
Renate Egger: Rodovo citlivá práca s dievčatami

Čitajte ďalej na www.ruzovyamodrysvet.sk:
Konať proti násiliu na ženách
Monika Bosá: Prečo ženy zažívajú násilie
Viera Bačová: Prečo ženy prijímajú svoje znevýhodnenie v spoločnosti?
Hana Bednaříková: Materstvo ako súčasť ženskej identity

Z publikácií knižnej edície Aspektu o násilí páchanom na ženách:
Piata žena. Aspekty násilia páchaného na ženách
Konať proti násiliu na ženách
Konať proti násiliu na deťoch
Násilie páchané na ženách. Skrytá ujma na zdraví
Násilie v rodine. Super tajné
Žena nie je tovar. Komodifikácia žien v našej kultúre