Škola a ľudia v nej sú súčasťou celej spoločnosti, preto škola určite nenaučí to, čo spoločnosť nevie. Proces transformácie našej spoločnosti priniesol jej rozrôzňovanie. Niekedy sa zdá, že spoločnosť, resp. jej časti už „vedia“, no škola sa ešte „nenaučila“. V 90. rokoch vznikali mimovládne ženské organizácie, ktoré postupne otvárali témy týkajúce sa ľudských práv žien, a najmä nerovného postavenia žien a mužov. Začali sa rozvíjať feministické a rodové štúdiá, výskum a vychádzať publikácie6. Najmä v súvislosti s prípravou vstupu SR do Európskej únie vznikli aj prvé oficiálne nástroje na uplatňovanie rovnosti príležitostí žien a mužov v spoločnosti (Odbor rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov). Koncepcia schválená Vládou SR obsahuje konkrétne opatrenia týkajúce sa školstva, ako napríklad doplnenie učebných osnov o problematiku rodovej rovnosti i nediskriminácie na základe pohlavia a odstránenie rodových stereotypov. Tieto opatrenia sú v súlade s Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien7, záväzným aj pre Slovenskú republiku. Z hľadiska výchovy a vzdelávania je relevantný najmä článok 5, v ktorom sa štáty zaväzujú, že prijmú všetky príslušné opatrenia na zmenu rodových stereotypov i všetkých predsudkov a zvykov zakladajúcich sa na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví, ako aj písmeno c článku 10, ktoré predpokladá odstránenie všetkých rodových stereotypov na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania, a to najmä revíziou učebníc a školských osnov a prispôsobením vyučovacích metód.
To znamená, že sa škola „naučí“ niekoľko základných vecí:
O biologickom pohlaví rozhoduje príroda a jej zákonitosti a náhody ešte pred narodením dieťaťa; najneskôr v okamihu narodenia sa začína rozhodovať aj o rode.
Isté rozdiely zakotvené v biologických predpokladoch existujú, no neodôvodňujú predstavy o „prirodzenej“ existencii ženskej a mužskej roly ako vopred daných a jedine správnych, a neodôvodňujú ani nerovné postavenie žien a mužov.
Proces rodovo špecifickej socializácie dievčaťa a chlapca má mnoho vrstiev a prebieha neustále, vymyká sa pokusom o vedomé ovládanie či riadenie. Učiteľky a učitelia však majú pri vytváraní ponuky orientačných a identifikačných súradníc pre žiačky a žiakov moc rozhodnúť o tom, či sa škola bude nekriticky podieľať na utvrdzovaní a reprodukovaní rodových stereotypov, alebo či ich bude spochybňovať, odkrývať ich významy a otvárať priestor pre dievčatá a chlapcov na formovanie ich vlastnej podoby ženskosti a mužskosti.
A to znamená aj to, že všetci „školopovinní a školopovinné“ získajú reflexiou vlastnej rodovej roly i stereotypných obrazov žien a mužov možnosť seba–vedomejšej orientácie vo svete.