Tak teda chlapček, alebo dievčatko? Janko, alebo Marienka? Dominik, alebo Dominika? Kim, alebo Kim? Krásny deň, alebo Sediaci bizón? Popolvár, alebo Popoluška?
Dieťa dostáva meno, aby sa vo svojom svete nestratilo, aby sa stalo súčasťou spoločenstva ľudí, aby ho mohli oslovovať a aby mohlo pomenovať samo seba. No nie je meno ako meno: Vo väčšine kultúr meno jasne signalizuje priradenie svojho nositeľa či nositeľky k jednému z dvoch pohlaví, a stáva sa tak dôležitou súčasťou rodovo špecifickej socializácie. Dieťa nedostáva hocijaké meno, ale meno, ktoré jasne odkazuje na jeho pohlavie. V rôznych kultúrach platia rôzne pravidlá čítania mien ako ženských či mužských. Meno je zložitý kultúrny konštrukt a ako také má blízko ku kultúrnemu pohlaviu, rodu. Spôsob pomenovávania upravuje v našej kultúre aj právo. Platné právne predpisy vyžadujú zhodu pohlavia a rodu a vychádzajú z jednoznačnosti pohlavia (čo, mimochodom, u malého percenta detí nie je jednoznačne biologicky dané, ale ich rodičia musia napriek tomu rozhodnúť: chlapček, alebo dievčatko).
Zdá sa, že spoločnosť, v ktorej žijeme, potrebuje na svoje zabehané fungovanie jednoznačné odlíšenie dvoch pohlaví, a vedomými (napr. právo) i nevedomými (napr. rozprávky) mechanizmami udržiava aj sociálne odlíšenie ženskosti a mužskosti. Toto odlíšenie sa zdôvodňuje úlohou žien a mužov v procese reprodukcie, pričom sa netýka len biologických predpokladov, ale z rozdielnych biologických funkcií, resp. možností ženského a mužského tela vyvodzuje ďalšie záväzné rozdiely týkajúce sa spôsobu života, vlastností, výzoru a správania. Definovanie roly ženy a muža i deľby práce medzi nimi sa aj v súčasnosti v princípe odvíja z chápania tehotenstva a pôrodu ako jediného životného predurčenia ženy. Vo väčšine oblastí nášho života napriek zmeneným sociálnym podmienkam reprodukcie prevažuje diferenciácia pohlaví, značné polarizovanie záujmov, činností a osobností muža a ženy, čo však v žiadnom prípade neznamená, že práve toto je „prirodzené“. Vzťah žien a mužov, založený predovšetkým na konkrétnych — premenlivých — normách rodovej roly, sa v rôznych spoločenstvách a v rôznych obdobiach líši; nie je „prirodzený“, je historicky a sociálne, v širšom zmysle kultúrne podmienený.