Aby vysvetlila jav, že presvedčenia osoby o sociálnom systéme nie sú vždy v súlade so záujmami danej osoby a jej skupiny, vytvorila americká sociálna psychológia teóriu, takzvanú teóriu ospravedlňovania systému (Jost, Banaji 1994).
Teória tvrdí, že ľudia sú náchylní veriť, že sociálne usporiadanie je spravodlivé a nutné. Považujú spoločenský systém a autority za bezchybné. Nerovnosť medzi ľuďmi vnímajú ako legitímnu, a dokonca nevyhnutnú. V tejto nerovnosti sú istí ľudia hodnotení — a sami sa hodnotia — ako „menej kvalitní ľudia“. Toto presvedčenie je v protiklade s potrebou pozitívneho sebaobrazu a uprednostňovania svojej skupiny — no i tak si ho ľudia udržiavajú.
Autori teórie uvádzajú, že práve ľudia, ktorých systém znevýhodňuje, majú silnejšiu psychickú potrebu ospravedlňovať, podporovať a obraňovať existujúci sociálny systém, autority a dôsledky systému, než ľudia, ktorým systém prináša prospech.
Prečo ľudia ospravedlňujú systém, i keď poškodzuje ich záujmy a sebaobraz? Odpoveďou je, že ľudia chcú vnímať systém ako stabilný a legitímny. Prečo ľudia potrebujú sociálnu stabilitu, čiže odôvodnenosť a oprávnenosť? Jednoducho preto, lebo sa im tak lepšie žije (z psychologického hľadiska). Psychológia poskytuje aj ďalšie, podrobnejšie vysvetlenia, ktoré tu veľmi stručne uvediem:
Povaha procesov poznávania poskytuje prvé z vysvetlení, prečo ľudia ospravedlňujú nespravodlivý sociálny systém. Pri poznávaní hľadáme konzistenciu a vkladáme ju i tam, kde ju nenachádzame. Vo svojom poznávaní sme konzervatívni, často jednoduchí, chceme zmenšiť neurčitosť a svoje neistoty; potrebujeme štruktúru a uzatvorenie. Druhá skupina zdôvodnení pochádza z motivačnej sféry: z obáv z možných dôsledkov rovnosti, z potreby (aj keď iluzórnej) kontroly a z potreby viery v spravodlivý svet. Procesy poznávania a motivácie sa uplatňujú v tzv. racionalizovaní daného stavu — ospravedlňovanie a „rozumné“ zdôvodnenie súčasného stavu nám pomáha cítiť sa lepšie a zmenšiť pocity viny a nepohody. K tendencii ospravedlňovať nespravodlivý spoločenský systém prispieva aj politická socializácia a tiež kontrola, ktorú majú nadriadené skupiny nad skupinami podriadenými tým, že ich môžu odmeňovať a trestať.
Ľudia v znevýhodnených skupinách, ktorí ospravedlňujú systém, prežívajú — napriek všetkému ospravedlňovaniu — psychickú nepohodu. Sociálna nerovnosť vytvára nezrovnalosti, protikladnosti v názoroch ľudí („ideologickú disonanciu“). Znevýhodnenie akoby upozorňuje ľudí na to, že by sa mali cítiť „spoluúčastní a vinní“ za to, že svojou zmierlivosťou a pritakávaním pomáhajú udržiavať súčasný nespravodlivý stav.
Jost a jeho kolegovia vo svojich výskumoch (1994) zistili, že „ženy a iné skupiny s nízkym statusom“ vykazujú protikladné postoje k členom, resp. členkám svojej skupiny. Teoretici to vysvetľujú tak, že znevýhodnené osoby sú „uväznené“ medzi dve protikladné sympatie (lojality): jednak k svojej skupine a jednak k širšiemu sociálnemu systému, ktorého sú časťou.
Nie vždy však členovia a členky znevýhodnených skupín ospravedlňujú systém. Ospravedlňovanie systému závisí napríklad aj od toho, či sa ľudia so svojou skupinou stotožňujú. Znevýhodnení ľudia budú viac ospravedlňovať jestvujúci stav vtedy, ak záujmy ich skupiny sú skryté, nevyjadrené. Z toho by mohlo vyplývať, že ak existuje široké a známe hnutie proti systému, s ktorým by sa mohli znevýhodnení ľudia identifikovať, budú potom menej ospravedlňovať jestvujúci systém. Ľudia viac ospravedlňujú dôsledky niečoho aj vtedy, keď majú pocit, že mali na výber, napr. ak sa politicky rozhoduje slobodnými voľbami.
Toto sú základné tézy pomerne novej, u nás ešte neznámej sociálnopsychologickej teórie ospravedlňovania systému. Teória vysvetľuje mnoho z konania a postojov znevýhodnených a podriadených skupín. Aj príklady z výskumov postavenia žien v SR a ČR by bolo možné vysvetliť v svetle tejto teórie. Táto teória usiluje o neutrálne odborné poznanie „tendencií v psychike ľudí“ a „sociálnych mechanizmov“. Jej nesporným prínosom je, že upozorňuje na tlak akceptovať jestvujúci spoločenský poriadok a vzťahy medzi spoločenskými skupinami. Otázku „kto je v spoločenskom systéme zvýhodnený a kto znevýhodnený a prečo“ si táto teória nekladie, pretože sa zameriava na odpoveď na otázku, „prečo ľudia akceptujú a ospravedlňujú spoločenský systém, ktorý ich znevýhodňuje“.